Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zničiť dok.

1. zbaviť existencie (v pôv. podobe), spôsobiť skazu; veľmi poškodiť, znivočiť: z. baktérie varom, ľadovec z-l úrodu, z. si oblek; z. si zdravie

2. expr. utrápiť, umoriť, usužovať: neistota ho z-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zničiť ‑í ‑ia dok.

zničiť -čí -čia znič! -čil -čiac -čený -čenie dok.


zničiť sa -čí sa -čia sa (ne)znič sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

ničiť -čí -čia (ne)nič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ spôsobovať veľkú škodu, skazu, silne poškodzovať, narúšať fungovanie niečoho al. privádzať do neupotrebiteľného stavu, kaziť, znehodnocovať niečo, devastovať: čiernymi skládkami ničíme životné prostredie; nenič školský majetok!; neničte prírodu!; n. topánky nosením opotrebúvať; fajčením si n. zdravie, pľúca; veľká voda ničí všetko, čo jej príde do cesty; suchá často ničia úrodu; Nemám rád, keď niekto ničí cudzie dielo. To jazierko som vybudoval vlastnými rukami. [J. Kot]; Na frontoch naďalej hynuli ľudia, rúcali sa kostoly, ničili sa mestá i dediny. [A. Habovštiak]; Dôležité je i včasné zistenie zemetrasení pod vodou, ktoré vyvolávajú obrovské vlny ničiace pobrežné oblasti prímorských štátov. [Pm 1971]
2. (koho; čo (komu)) ▶ zbavovať niekoho duševných al. telesných síl, oslabovať, vyčerpávať, trápiť, sužovať: ničila ho lámka; chronickí alkoholici ničia nielen seba, ale často aj svoju rodinu; starosti mu ničia zdravie; je to príbeh človeka ničeného a zničeného silnými depresiami; závislosť od elektronických médií ničí človeka psychicky i telesne; trochu expr. nenič ma, nenič mi život, nervy netráp ma; Ženy ničila ťažká drina na polia okolo domu. [V. Švenková]; Predstavy ho ničili. Strach hlodal a užieral z pokoja. [A. Ferko]
3. (koho, čo) ▶ spôsobovať zánik, koniec existencie niekoho, niečoho, (fyzicky) likvidovať: n. nepriateľa zabíjať; n. parazity, baktérie, škodcov, škodlivý hmyz hubiť, kynožiť; prostriedok na ničenie buriny; n. dokumenty; ničenie pozemných cieľov; Epidémia AIDS ničí životy detí po celej Afrike. [Sme 1999]voj. zbrane, prostriedky hromadného ničenia jadrové, biologické, chemické zbrane spôsobujúce vysoké straty za veľmi krátky čas
4. (čo (komu)) ▶ rušivo zasahovať do niečoho, nepriaznivo pôsobiť na niečo; syn. kaziť, narúšať: n. hodnoty, kultúru; otec svojimi zákazmi ničil synovi sny, túžby; neničme deťom detstvo!; klamstvo ničí vzťahy; bez dôkazov ich obviňujú a ničia im dobré meno; Ničíme si svet. [LT 2000]
dok.zničiť


ničiť sa -čí sa -čia sa (ne)nič sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu; syn. kaziť sa: častým používaním sa veci ničia; nábytok uložený v pivnici sa ničí; všetko podlieha zubu času a ničí sa; Nie je dobré prezúvať ich [pneumatiky] na diskoch, ničia sa pri tom letné i zimné pneumatiky, bezdušové sa môžu vážne poškodiť. [Cs 2001]
2. (pre koho, pre čo; ø) ▶ spôsobovať si veľkú ujmu, duševne al. telesne sa oslabovať, vyčerpávať, trápiť sa, sužovať sa: zbytočne sa preňho ničíš; nenič sa pre tie hlúpe reči; tým každodenným flámovaním sa iba ničíš
dok.zničiť sa

-čiť/114737 2.61: verbá inf. dok. 89281 zabezpečiť/11090 presvedčiť/8056 naučiť/7379 určiť/6130 skončiť/4602 zničiť/3321 označiť/3309 vylúčiť/3135 ukončiť/2905 dokončiť/2812 rozlúčiť/2285 naznačiť/2021 prekročiť/1897 potlačiť/1897 otočiť/1342 zaútočiť/1230 poučiť/1175 zaručiť/1057 (203/23638)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

2. p. zmariť 1, prekaziť


porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečeneporúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykelpoškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravienaštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbenéexpr. rozryť: rozryť pokoj na pracoviskurozrušiť: mráz rozrušil povrch cestyrozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuchexpr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámokzničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblekpokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok

2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpisprekročiť: prekročenie termínu, nariadeniazastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub


poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnevzadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazykprekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípkuexpr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa citudusiťzadusiťutajiťutlmiťstlmiťumlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nárokyprehlušiť: prehlušiť výčitky svedomiazabrániťubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy

2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvoexpr.: ubiťugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcovumlčať: umlčať hlasy proti diktatúrezničiťzlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstaniezdolaťporaziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely

3. p. potisnúť 1, 2


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanierrozraziť: rozraziť si nosvybiťvytĺcťvyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na autehovor. zabiť: zabila pohár, vajceexpr.: rozmlátiťroztrieskaťroztrepaťroztrieštiťrozcapartiťrozhádzaťrozbáchaťrozbúchaťhovor. expr.: rozšvacnúťrozcapiťrozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňurozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvererozdrviťdodrviťrozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúskyexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťrozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plotrozbúraťzdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňunár. rozklknúť (F. Hečko)porozbíjaťpotĺcťdotĺcťpobiťpoprebíjaťporoztĺkaťpovytĺkaťpovybíjaťpovyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliašexpr.: pomlátiťporoztrepávaťpotrepaťdotrepaťpotrieskaťdotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiťrozrušiťrozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvozničiťznivočiťzruinovať: zničené, zruinované hospodárstvoexpr. roztrieštiťkniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolkurozniesťrozmetaťrozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1


rozložiť 1. dať vedľa seba • rozmiestiťrozmiestniťrozstaviťrozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbepoklásťrozklásť: pokládla veci na posteľporozkladaťexpr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe

2. niečo zložené dať do rovnej plochy • rozostrieťrozstrieťrozprestrieťprestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnikroztiahnuť: roztiahnuť deku na trávurozvinúť: rozvinúť plachturozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľexpr. rozvaliť: rozvalil tri snopyzried. rozvetviť (Hviezdoslav)porozkladaťporozprestieraťporozťahovaťporozostielať (postupne, viac vecí)

3. rozdeliť na časti • rozobrať: rozložiť, rozobrať prístrojrozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častíanalyzovaťrozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problémdekomponovaťdisociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninuchem. rozštiepiť

4. spôsobiť rozklad • rozvrátiťzničiť: rozložili, zničili celú organizáciudezorganizovaťzdezorganizovaťdestabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálkurozožraťrozžraťrozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážkupožrať (o hrdzi) • rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériuhovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo

5. p. roztiahnuť 3 6. p. založiť 5

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ničiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) spôsobovať zánik, koniec existencie niečoho al. niekoho, hubiť, nivočiť: n. škodcov; neničte stromy, lesy, parky; n. druhých; ničiaci boj; zbrane hromadného ničenia;

dok. zničiť

|| ničiť sa spôsobovať si zánik, skazu, hubiť sa, nivočiť sa: sám sa ničí;

dok. zničiť sa


zničiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) spôsobiť zánik, koniec, skazu niekoho, niečoho, priviesť navnivoč, zahubiť; veľmi pokaziť, skaziť, poškodiť: požiar zničil les, mráz zničil úrodu; z. bacily; z. hmyz; z. zbrane; existenčne z. niekoho; Znič ho, kulaka, vyžeň ho z obce i z okresu (Tat.) priprav ho o existenčné podmienky; z. nepriateľa poraziť; Máme štyri výstrely, nimi zničíme štyroch (Jégé) zabijeme.

2. expr. (koho) duševne al. telesne podlomiť, utrápiť, usužovať: Mňa to umorí, mňa to zničí. (Tim.) Choroba ho zničila, vyzerá ako starec. (Tat.) Toto povolanie ma celkom zničilo. (Al.)

3. (komu čo) pokaziť, prekaziť, zmariť: z. radosť, nádej niekomu; z. kariéru niekomu

|| zničiť sa

1. spôsobiť si skazu, zánik, znivočiť sa: hospodársky sa z.;

2. expr. podlomiť si zdravie, duševne al. telesne sa utrápiť, usužovať sa

zničiť dk pokaziť, poničiť: gestly swetske wrchnosty prawem prislussy nektere zmluwy russity a zničity, proč pak chceme cirkwy Božj takowe odepreti (Le 1730); teraz twoge ostatnje žiwobitia bude a gestli teras nie, kratky čas wystogi, že ta s dobrimi pacholki prigdem zničit (s. l. 1746); -ovať ndk: prawa, kterak by yakimkolwek spusobem a kedikolwek wzniknuty mohly, na weky umrtwugu a znicugu (LIPTOV 1663)

zničiť zničiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a zničiť jej šťastie et de détruire son bonheur
kto zničil svojho nepriateľa qui anéantit son ennemi
mali zničiť naše mesto devaient anéantir notre ville
ty si všetko zničil tu as tout détruit
vybuchne a všetko zničí éclate et dévore tout
zaspí a zničí sa ne s'endormît et ne se
zničiť ostatné tri lode détruire les trois autres bâtiments
zničiť ten organizmus, ktorý détruire cet organisme qui
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu