zničený príd.
1. kt. bol vystavený ničeniu, spustošený: z. dom, z-á úroda
2. expr. duševne, telesne podlomený, utrápený, zmorený: vyčerpaná, z-á žena; má z-é pľúca, nervy;
zničene, zničeno prísl.: vyzerať z.;
zničenosť -i ž.
zničene 2. st. -nejšie prísl.
1. privedený navnivoč, spustošený, znivočený. z. kraj;
2. expr. duševne al. telesne podlomený, utrápený, znivočený; zmorený. Stojí vo dverách bledá, zničená. (Kuk.) Ľudia behali po dedine popodlamovaní, zničení, zúfalí. (Fr. Kráľ) zničene prísl. skleslo, utrápene: z. vzdychať (Tim.)