znenie -ia s. slovné vyjadrenie, formulácia: z. zákona, doslovné z. textu; pôvodné z. článku verzia
znenie -nia s.
verzia jedna z rozdielnych podôb textu literárneho, hudobného a pod. diela al. vôbec jazykového prejavu: rozličné verzie ľudových povestí; slovenská verzia cudzojazyčného filmu • podoba • forma: filmová podoba, forma románu • znenie: pôvodné znenie článku • obmena: opis udalosti v niekoľkých obmenách • redakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia stanov • variant • variácia: viaceré varianty, variácie prednášky • mutácia: vidiecka mutácia novín
znenie 1. slovné vyjadrenie • formulácia: uverejniť plné znenie prejavu; chybné znenie, chybná formulácia zákona • verzia (jedna z mnohých podôb textu): opis udalostí v niekoľkých verziách • redakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia spisov S. H. Vajanského • variant • variácia: druhý variant piesne
2. p. zvuk 1
zvuk 1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: ostrý zvuk; zvuk flauty, krokov • tón (zvuk istej výšky): vysoký, nízky tón • poet. znenie
2. p. povesť 2
znenie, -ia str.
1. slovné, písomné vyjadrenie niečoho, formulácia: uverejniť plné z. prejavu; z. školských osnov; z. zákona, z. paragrafu, úradné z. listiny; slovenské, české z. názvu; spisovné z. slova; uviesť fil v anglickom z-í v angličtine; opakovať výrok v tom istom z-í; Spravil (ho) chruňom v plnom slova znení (Fel.) doslova, celkom. Pani doktorová bola milá dáma — totiž milá v prísne spoločenskom znení (Podj.) podľa spoločenských predstáv.
2. bás. zvuk, zvuky: Nes ma na krídlach sladké znenie (piesne). (Botto) Zazvoní zvuk ten žalostným znením. (Hviezd.); neúprosné znenie divných hlasov (Roy)
znenie [-ie, -í] s 1. zvuk, zvuky, zvonenie: a tak orloj oznamuge hodinu anebo zwon swym znenjm uderenj kladiwem anebo zewnjtr ruka swogjm obchodem (OP 1685); a bude se do ny oblékat Aaron pri urade služebnosti, aby sa slyssalo znenj, kdiž wcházá (KB 1757); bombus: zneni trúbi; dissonantia: wsseligake zneni, nesrownáni hlasu; dulcis testudinis strepitus: ozdobnég hárffi zneni (KS 1763); x. pren náb mnohi magi ussi znenjm tohoto sweta zapchane anebo ussi zapominutedlne (SP 1696) svetskosťou 2. (v ušiach) hučanie, zvonenie: vcho nad paru octowu držety, težkosty ussim polechčuge a zneny odgima (HL 17. st); tinitus auriu: zneny w ussich (NP 17. st); proti znenj a klopánj w ussych thee hogne pi (TS 1771) 3. vyjadrenie, formulácia: to gemu potwrczugem we wssem geho znieni polozene w punktich, w klausulich y w artykulych tak, yakoby tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo (BUDÍN 1481 SČL); ya tehda, yakžto syn transactora nyc gyneho, než wedle zneny zmluwy, aby mne (tretí diel statku) prisuzen a oddan byl (ZVOLEN 1620); dwakrat Kristus mel prit na swet podle Pisma zneni (GŠ 1758)