znechutený príd. pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom: odišiel z. (neúspechom); z. výraz tváre;
znechutene prísl.: z. sa odvrátiť;
znechutenosť -i ž.
znechutenosť -ti ž.
depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosť • skľúčenosť • stiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenosti • ochabnutosť • ťažkomyseľnosť • zádumčivosť • skormútenosť • sklesnutosť • tieseň: zmocňuje sa ho tieseň • úzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosť • znechutenosť • kniž.: trudnomyseľnosť • skleslosť • splín (melanchólia spojená s nudou): mať splín • svetobôľ: trpieť svetobôľom
2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina
znechutenosť p. depresia 1
znechutený príd. ovládnutý nechuťou, nezáujmom o niečo, ktorý stratil vôľu, záujem o niečo: odísť odniekiaľ z.; Celá zdá sa ubitá a znechutená. (Tim.) Stáli pod horou nevyspatí, mokrí, znechutení. (Laz.) (Vrba) bol znechutený neúspechom. (Tal.);
znechutene prísl. bez vôle, bez záujmu; s odporom: z. sa zatváriť; z. sa odvrátiť;
znechutenosť, -ti ž.