znamenitý príd. oplývajúci vynikajúcimi vlastnosťami, schopnosťami, vynikajúci, výborný, skvelý: z. človek, kuchár, futbalista, z. obed, z-é víno, z-á práca, kniha, nálada;
znamenite, znamenito prísl.: cítiť sa z., z. to chutí;
znamenitosť -i ž. znamenitá, významná vec
znamenite, znamenito prísl.
výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúco • skvele • skvelo • znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi • bezchybne • dokonale • ideálne • perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu • majstrovsky • prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma • pozoruhodne • kniž. excelentne • expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie • hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku • hovor. expr.: ohromne • úžasne • fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť • hovor.: príma • fajn • super: pri mori bolo príma, fajn, super • hovor. tip-top • expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť • expr. božsky • hovor. expr. báječne • senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne • slang. senzi • subšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza
porov. aj výborný
2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobre • správne • veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť • znamenite • vynikajúco • skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje • hovor. fajn • hovor. expr.: ohromne • fantasticky • báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí • bravo • bravó: bravo, výborne, to je úspech • subšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky
3. p. ostro 4
znamenite p. výborne 1, 2
znamenitý príd.
1. oplývajúci dobrými vlastnosťami, vynikajúci, výborný, skvelý: z. človek, z-é dievča, z. národ; z. kôň, z-é jedlo, z-é víno, z-á kniha; mať z-ú náladu; dosiahnuť v niečom z. výsledok; Hovorilo sa, že v studni je znamenitá voda. (Ondr.); znamenitá hlava (J. Kráľ) múdry človek;
2. (o ľuďoch, obyč. čo sa týka schopností) mimoriadne schopný, zručný, súci, vynikajúci, výborný, skvelý: z. učiteľ, z. odborník, remeselník, majster, z. hudobník, z. rečník, z-á kuchárka; Je znalec ľudí, znamenitý psychológ. (Letz)
3. zastar. významný, dôležitý, známy: Prirazili sa k nemu s celou dušou, ako zo znamenitejších bystroumný náš Kuzmány. (Štúr) Mišo nie je človek svetodejný, ani znamenitý. Sluha jablonického farára. (Kuk.) (Jaroslav) zastával znamenité úrady a hodnosti krajinské a kráľovské. (Kal.)
4. zried. hodne veľký, značný: Jedol so znamenitým apetítom. (Vans.);
znamenite prísl.
1. veľmi dobre, výborne, vynikajúco, skvele: vedieť z. spievať, plávať, strieľať, z. sa učiť, z. sa cítiť; obed z. chutí;
2. vo forme jednočlennej vety vyjadruje súhlas, schvaľovanie, dôrazné pritakávanie: Znamenite! — oduševňoval sa notár. (Fr. Kráľ);
znamenitosť, -ti ž.
1. zried. znamenitá, významná vec, osoba al. udalosť: Egypt iste bude mať viacej takých znamenitostí. (Fig.) Bolo tu toľko znamenitostí, toľko známych ľudí. (Min.)
2. (bez mn. č.) zastar. dôležitosť, významnosť: Cítil závažnosť a znamenitosť svoju. (Kal.) (Ypsilon) na konci mena znamená znamenitosť, najmenej zemianstvo. (Škult.)
znamenite p. znamenitý