znak1 -u m.
1. výrazná charakteristická vlastnosť, črta: osobitné z-y národa, sprievodné z-y industrializácie; dedičné, pohlavné z-y
2. viditeľný prejav niečoho, príznak, symptóm: z-om jeho práce je presnosť, na z. protestu odišiel
3. znamenie (význ. 1), signál: svetelný, návestný z., dať niekomu z. kývnutím hlavy
4. názorné vyjadrenie, označenie (pojmu ap.): z-y písma, z. násobenia, rovnosti
5. predmet, obraz ap. názorne, symbolicky vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny z., z. mesta Žiliny, mať v z-u orlicu; z. kríža
6. vec, jav, kt. je (na zákl. konvencie) nositeľom istého myšlienkového obsahu: veda o z-u; lingv. jazykový z. jednotka jazyka (morféma, slovo, veta) majúca pomenúvaciu, významovú a často i dorozumievaciu funkciu;
znakový príd.: z-á forma, z. ráz;
znakovosť -i ž. znaková povaha
znak2 -u m. spôsob plávania, pri kt. je plavec obrátený chrbtom k vode
znak -ku m. (plavecký štýl)
znak -ku pl. N -ky m. (črta)
črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človeka • stránka: zlé, dobré stránky žiakov • znak: dedičné znaky; hlavné znaky doby • kniž. rys: každé mesto má svoje rysy • expr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihy • charakter • ráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka
2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črta • skica • hovor. škica: cestopisná skica, škica • lit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtón • besednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednice • zastar. zábavnica
3. p. čiara 1
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia
stopa 1. odtlačok po spodnej časti nohy (chodidla) al. po obuvi na zemi, v snehu a pod.: ľudské stopy, zajačie stopy • stupaj: v snehu ostávali stupaje čižiem • šľapaj: zanechávať šľapaje v blate • šľapa: robiť šľapy mokrými nohami • tlapa (stopa zvieracieho chodidla) • kniž. kročaj • hovor. zastaráv. šľak
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: stopy únavy na tvári • znak • známka: v očiach má znaky, známky bolesti • znamenie • kniž. sled: prepadol sa bez sledu (Vajanský)
3. p. zvyšok
výraz 1. vyjadrenie, prejavenie niečoho, obyč. citového, myšlienkového stavu; to, čím sa niečo takto prejavuje • prejav: výraz uznania; dar ako výraz vďaky; prejav lásky, sústrasti • znak: vyznamenanie ako znak úcty
2. p. vzhľad
značka viditeľný al. inak vnímateľný poznávací znak: štátna poznávacia značka, ochranná značka • značenie: dopravné značenie • označenie: označenie tovaru • vyznačenie • signatúra (značka knihy, predmetu a pod. v knižnici, v zbierke): signatúra zborníka • šifra (značka slúžiaca na utajenie správ): nevedel rozlúštiť šifry • ciacha (úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a pod. al. rýdzosť drahých kovov) • punc (úradná značka potvrdzujúca rýdzosť drahých kovov): zlatá retiazka s puncom • znamienko: urobiť si znamienko v kalendári • znak (názorné vyjadrenie niečoho): znak rovnosti
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
znak1, -u m.
1. výrazná, rozlišujúca vlastnosť, charakteristická črta niečoho: charakteristické z-y národa, štýlové z-y ľudových piesní; sprievodný z. revolúcie, hlavné z-y krízy; vonkajšie, vnútorné z-y niečoho; dedičné z-y človeka; dôležitým z-om básne je rým; tuctová tvár bez osobitných znakov (Jaš.); zachytí (v literatúre) typické životné znaky istého kraja (Mráz);
2. viditeľný al. ináč vnímateľný prejav; znamenie, známka niečoho; príznak, symptóm; stopa: Počali sa javiť pri ňom znaky pomätenosti. (Záb.) Mnoho sveta cestuje, znak, že je mnoho práce. (Kuk.); zatrúbiť na z. víťazstva, odmeniť niekoho na z. uznania, spokojnosti, úcty, vďaky; vstať na z. protestu; Ani znaku, že by počula. (Fig.) Perie spálil, aby nebolo ani znaku po husi. (Taj.); hovor. Chlebnický sa poklonil o znak hlbšie (Kuk.) trochu, o poznanie.
3. prostriedok na oznámenie niečoho, znamenie, pokyn; signál: z. súhlasu, z. odporu; Prístav svetlom znaky dáva. (Šteinh.) Dekan dal znak, že môže sa začať skúška. (Taj.) Zaklepal tri razy na dvere, ktoré sa na tento znak otvorili. (Kal.)
4. viditeľná značka al. predmet slúžiaci na označenie niečoho; symbol; odznak: písomným z-om čísla je číslica; čínske z-y čínske písmo; grafické z-y; hraničný z.; z-om snúbencov sú snubné prstene; materinský znak na ľavom líci (Pláv.) znamienko; Vypálili mu ohnivý znak. (Kuk.); štátny, šľachtický, kráľovský, rytiersky z. erb; címer;
5. predzvesť, znamenie: Celú noc to Majdulino dieťa vyplakávalo, to je zlý znak. (Jégé)
6. lingv. jazykový z. (v štrukturalizme) spojenie označeného (odrazu skutočnosti v predstavách všeobecného, kolektívneho charakteru) a označujúceho (zvukového obrazu slova, výrazu);
7. filoz. na rozdiel od obrazu útvar, ktorý má s predmetom aj nesúhlasné vzťahy;
znakový1 príd. k 4, 5, 6: z-é písmo; z-á pamäť ktorej činnosť napomáhame rôznymi znakmi; jazykové javy majú z. charakter; z-á teória jazyka;
znakovosť, -ti ž. vlastnosť niečoho znakového; symboličnosť: z. umenia, z. prejavu; z. jazyka vlastnosť jazyka ako systému znakov;
znáčik, -a i -čka/-čku m. zdrob. expr. k 2, 4: Ani znáčku po ňom nebolo. (Dobš.) Baba odviazal (z krku) drahocenný znáčik. (Vaj.)
znak2, -u m. obyč. len v spojení na znak (novšie pís. naznak) dolu chrbtom, ležiac na chrbte: Ľahnem si na znak. (Taj.) Jurko ho položil na znak. (Tomašč.); šport. plávať znak štýl v plávaní, pri ktorom plavec leží horeznak;
znakový2 príd.: z-é preteky v plávaní naznak
značek p. znak
znáčik p. znak
znak1 m 1. znamenie, značka; stopa po niečom: az posawad mista a kossaryska ssalassom takowim znak ukazugi a mista, w kterich salassoch dycki slobodnem užitku boly (TRENČÍN 1648); tam na tem koreni kapusnem bil zjawni znak, yak krw dolu po nom tiekla (KRUPINA 1652); nač pro lepssy gjstotu dal sem Geg Welkomožnosty tento spis z mu uwlasni ruku znaku križe pred statečnimy lidmy podepsany (ŠTIAVNIČKA 1710); a cy nyegaké znakj mordirské nenj na nyom (decku), na sigce aneb na persech (SPIŠ 1724); stigma: znak (AS 1728); a za lawiciamy na chodnyku wlastnou palicou pana instansa welice zbyl (mlynár), takže y teras z tohože bitja, na ktere se y oswiečal, znaky má (ZÁTURČIE 1743); (tehotné ženy) když neco diwneho w nahlosti uhljdagj a sobe imaginacy činj, že djtky wsseligakimj ssplahy anebo znaky poznačene na swet prinassegj (HT 1760) L. krížový z. činiť namiesto podpisu urobiť krížik: na doswečeny tohoto misto nasseg obecneg pečatj gmena nasse podpisugeme a wlasny ruku nassj krizowie znakj činime (M. KAMEŇ 1715); F. stratiť sa bez z-u zmiznúť bez stopy: Kuglik Gábor malicko w misli pohnuti, od regimentu bez wsseho znaku se stratil (B. BYSTRICA 1781); je z. (to) znamená: hodiny, sskoly dobre sporadane znameniteg a dobreg sprawi znak a duwod su (KoB 1666); kdis rozhriznuce semeno, wnutri gest bgele gak muka, znak gest, že semeno mlade a zdrawe gest (PR 18. st); ani z-u ani stopy: (kráľ Jonáš) wražedlnikow pomordowal, modly rozbural, oltare modlarske porucal, a wniweč wssetky ohawnosty modlarske uwedel, aby ani znaku po nich nebolo (MiK 18. st) 2. charakteristická črta, vlastnosť niekoho, niečoho: čelo zamračene hnewiweho znak gest (KoB 1666); starožitni s. včytelowe naznamenali, že wssech kacýruw swogski znak ge, že nykdi na gedneg kročagi a na gednem kúru nezetrwáwagu (PP 1734); kteri kwonj welke oči ma a welki ňuchak, znak gest, že gest welice smeli kwonj; kdiš swine na geden bok letga, znak gest chorosti; wčelki, ktere konce swich kridelek otrete a obtrhane magu, naglepssjch znak gest, ponewač gsu welice usilowne (PR 18. st) 3. prejav, rozlišujúca vlastnosť niečoho; príznak, dôkaz: den Pane zrussitj gest znak bohaprazneho kazanj (BV 1652); (Boh) mnohem wetsse znaky a hluboksse wyraisowanu nesmyrneg maudrosty swogeg pečat na lydy zanechal, nežli na ginych tworoch (PP 1734); zufalstwj znaki na sobe cjtiti začal; Kalipso zdesiwsse se, toho se negwjc obawala, abi snad znaki wnjtrnjho strachu na nj nepoznal (PT 1796); turičny dést, maly znak dobroti (PR 18. st); x. pren swátost krstu dussy newymazatedlný znak wtlačuge (WK 1779) je na celý život 4. címer, erb, symbol: charakter: caych, znak, cymer (KS 1763); wolakdo negaky curialsky staw aneb curialskeho stawu znaky byl zapamatal (L. MARA 1778); mesto predtym slawny bylo, za času Korwyna gesste znaky melo (WSt 18. st) L. címerský z. rodový symbol: z wiloženeho ffalessneho učeny obzwlasstneho a cymerskeho znaku takowyto duwod postawyt mužeme (PP 1734); vojenský z. zástava: synthema: znak wogansky (KS 1763); chotárny z. predmet na ohraničenie, vyznačenie chotára: wiess-ly, czo ge to, to su chotarne znaky a hroble, gedna ge krupinska, druha babinska a tretia antolska (KRUPINA 1691); wje-ly swedek, že by chotar hosčzinsky od kliescsinskeho sa delil poniže doloženich znakoch chotarnich (KĽÚČOVÉ 1724); newie, ktere chotarne ciele a znaky bolj (KRUPINA 1745) 5. ciacha na váhach: wssade gednakie a sprawedliwe z obyčagnym znakem neb ciachou wahy a miery boly poznačene a gednemu každemu aby gse sprawedliwe wažilo a wymeriawalo (MB 1759) 6. (o hviezdach) astrologické znamenie (Leva, Panny, ap.): o tomto čase pulnočne wetri za moc dni wegu, začinagu weget, kdis slunce do znaku Lewa wchodi a trwagj 40 dnu; gestli hrmi, kdis slunce na znaku Panni gest, trwaci dessť znamenagu; gestli na znaku Dwogčengec hrmi, mnostwy bude kvetu; netikag se stepnicze, kdis gest slunce w znakoch Raka aneb Sstiru (PR 18. st); -ový príd k 1: album: deska znakowá aneb register (KS 1763); značek, znáčik dem k 1: gazyk se má až do krwy tretj a mechur wyrezati, tak aby ani značek z neho nezustal (ŠkD 1775); k 3: abych W. M. za mnoha prigata dobrodenj mne možnym značkem se zawdečil (SR 17. st); naevulus: znaménko, značek; notaculum: znak, značek; obelus: značek aneb znameni (KS 1763)
znak2, naznak, vznak prísl ležiac na chrbte horeznačky: prichazegjcych hned do žalaře wzali, a do gedneho železa oba zakowali tak tuze, že hnutj s sebau sme nemohli, ale celau noc naznak leželi (MV 1676); mužeš se na lewu stranu obratity, ale wznak gest nezdrawo spaty (KLe 1740); resupino: na znak se kladem, na znak se wywracám; supino: naznak ležjm (KS 1763); ležala hus na misy znak položena a na prsach gey na spúsob gesztraba bezbožneho sseredna tlsta pagedna žaba sedela (PeP 1769); mládenecz od Telemacha zasoteny, znak padl na zem (PT 1796)