značkovať nedok. značiť (význ. 1): z. cesty, z. bielizeň v práčovni, z. dobytok; z-ná trať
značkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok.
označkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kovaný -kovanie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ urobiť na niečom poznávací al. rozlišovací znak, dať na niečo viditeľnú al. inak vnímateľnú značku; syn. označiť, poznačiť: dať si o. príbory; o. chránené zvieratá; o. si dobytok; vyrúbať označkované stromy; návštevníkov festivalu označkovali pri vstupe farebným plastovým náramkom; v horách sa držte označkovaných trás; mojich priateľov označkovali žltými hviezdami, aby každý vedel, že sú Židia [A. Marenčin] 2. zool. (čo (čím)) ▶ vymedziť si svoje územie pachovou stopou: pachovo označkovaný terén; pes si močením postupne označkoval svoje teritórium; vo svojom rajóne, ktorý si medveď označkuje, neznáša iného medveďa 3. expr. (koho, čo (čím)) ▶ zanechať obyč. nežiaducu stopu: čistiť pomníky označkované vandalmi; žena označkovala rúžom šálku, z ktorej pila kávu; Okolie kúpeľa bolo označkované psími labami a z bahna bolo cítiť psí pach. [L. Ťažký]; pren. expr. Holuby nás označkovali a odleteli. [D. Dušek] znečistili trusom 4. expr. (koho, čo za koho, za čo/ako; koho, čo čím) ▶ (verejne) neuvážene al. s cieľom poškodiť, prisúdiť niekomu, niečomu nelichotivé slovné označenie, často nezodpovedajúce skutočnosti; syn. onálepkovať: o. oponentov za hlupákov; o. nový nórsky film nálepkou krimitriler; médiá ho označkovali za zbabelca; milovníci jednoduchých riešení vás môžu o. ako nepriateľov; Potichu ho označkovali za človeka, ktorý stojí na druhej strane barikád. [J. Žársky]; [Fanúšikovia] vedome predišli označkovaniu a zaradeniu do evidencie výtržníkov. [InZ 2000] ▷ nedok. ↗ značkovať
značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať • označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníky • vyznačovať • poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobky • signovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbu • puncovať • ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhy • subšt. cajchovať
2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať • byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlási • naznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlas • vyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstva • predstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych
3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať • zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalosti • zapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov
značkovať p. značiť 1
značkovať, -uje, -ujú nedok. (čo) dávať na niečo značku; označovať: z. cesty, stromy; z. zver, z. sliepky, jahňatá; značkovanie výrobkov označovanie značkou výrobcu al. iným znakom; značkovanie vajec, značkovanie bielizne
značkovať sa ndk dávať (si), robiť (si) značku, znamenie: o, jak nezaslužene toto neba prohlídaní, vivolagic, značkovala sa, že ju chiťiť musili, bi sskoda nepadla; tíž služebníci obadva v jedném okamžení značky jsú sa vivrátili (BR 1785)