Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

znížiť -i dok.

1. urobiť (priestorovo) nižším, nízkym, op. zvýšiť: z. múr, z. hladinu (v nádrži)

2. urobiť nižším, hlbším: z. hlas, tón z-ený o poltón

3. ubrať, zmenšiť (čo sa týka množstva, intenzity ap.), op. zvýšiť: z. ceny, z-ený prídel; z. náskok; z. teplotu, rýchlosť

4. zhoršiť, op. zvýšiť: z. životnú úroveň;

nedok. znižovať

// znížiť sa

1. stať sa nižším, op. zvýšiť sa: hladina rieky sa z-la; tlak sa z-l; úroveň sa z-la

2. veľkodušne ap. sa zblížiť, priblížiť sa: z. sa k slabšiemu

3. konať pod svoju (mravnú) úroveň: z. sa ku klamstvu;

nedok. znižovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
znížiť ‑i ‑ia dok.; znížiť sa

znížiť sa -ži sa -žia sa zníž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.


znížiť -ži -žia zníž! -žil -žiac -žený -ženie dok.

neznížený -ná -né príd. ▶ majúci rovnakú úroveň, silu, intenzitu a pod. ako predtým al. na začiatku; ktorý nie je nepriaznivo ovplyvnený istými faktormi; op. znížený: n. základ dane; neznížená hladina spodnej vody; pracovať s nezníženým nasadením; mať neznížené nároky; Zmena sponzorov - patrónov priniesla do organizácie niektoré novoty, čo umocní nezníženú kvalitu pretekárskeho poľa. [Pc 1999]; Za nezníženej viditeľnosti môžu byť namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá. [Sme 2010] ▷ ↗ i znížiť, znížiť sa

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

-žiť/126429 3.32: verbá inf. dok. 82261 využiť/13322 použiť/12283 znížiť/5908 prežiť/5492 priblížiť/4116 položiť/3662 predložiť/3026 založiť/2813 ublížiť/2196 zažiť/2175 uložiť/1753 odložiť/1730 zvážiť/1662 zložiť/1597 vložiť/1542 poslúžiť/1528 preložiť/1287 (113/16169)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradovvymedziťkniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskumkniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťamilokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar

2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiťznížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôtzúžiť: zúžiť okruh pôsobnostíkniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšínredukovaťzredukovať: (z)redukovanie stavu armádyreštringovaťzreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financiíparalyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolkuminimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresaťobstrihaťokyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet


pokoriť sa uznať niečiu prevahu, niečie prvenstvo • ponížiť sa: vie sa pred rodičmi pokoriť, ponížiťznížiť sa (veľkodušne sa k niekomu, niečomu priblížiť): znížila sa a pri svojom postavení sa venovala opustenýmpodrobiť sapodvoliť sapodriadiť sapoddať sa (uznať svoju závislosť od niekoho, niečoho): napokon sa podrobili, podvolili a rozkaz splnili; všetci sa musia podriadiť novému pánovi, musia sa pokoriť pred novým pánom


zhoršiť sa stať sa horším (op. zlepšiť sa, polepšiť sa) • pohoršiť sa: počasie sa zhoršilo, pohoršilo; správanie žiakov sa zhoršilo, pohoršiloskaziť sahovor. expr.: zhumpľovať saskoprdačiť sahovor. splanieť (v morálnom zmysle): svet sa skazil, zhumpľoval, splanelznížiť sa: životná úroveň sa znížilapriťažiť sa: neos. dieťaťu sa priťažilo


zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšilstenknúťstenčiť sazúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sazoschnúť (sa)zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo salek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrklipoklesnúťklesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)kleslaubudnúťodbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlozoslabnúťoslabnúťzoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sazredukovať saznížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimumobmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzilazdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelozrednúť: zástupy zredlizried. zmalieť (Urban)


zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť saoslabiť sazoslabiť saoslabnúťzoslabnúťzmiernieťznížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sastíšiť sazjemniť sazjemnieťstlmiť sazmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemniepoľaviťpovoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomaliloovládnuť saumierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil


zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiťoslabiťznížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslustíšiťzjemniťstlmiťzmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenieutíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnevzried. umierniť: umierniť svoju zlosťochladiťschladiťzried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnevexpr.: zahasiťuhasiťzahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domovespomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)


znížiť p. obmedziť 2, zmierniť, zoškrtať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nížiť sa, -i, -ia nedok.

1. stávať sa nižším, znižovať sa, zvažovať sa, skláňať sa: nížiny sa nížia (Vaj.); chodba sa níži (Kuk.);

2. klesať, padať nižšie, skláňať sa: Oblaky hustli a nížili sa. (Švant.) Slnko sa níži nad horou (Tat.) blíži sa k západu. Slnce sa nížilo k západu. (Čaj.);

dok. znížiť sa

|| nížiť zried. (čo) robiť nižším, znižovať: Každá perúťka je obložená sklom, ktoré ju nadol níži. (Vaj.);

dok. znížiť


znížiť, -i, -ia dok. (čo)

1. urobiť nižším, zmenšiť výšku niečoho; uviesť do nižšej polohy: z. dom; z. hladinu vody; z. (si) účes; Kľakne nábožne, čelo k zemi zníži. (J. Mat.)

2. urobiť nižším, hlbším (o hlase al. o tóne): Stará znížila hlas. (Tim.) hud. z. tón zahrať al zaspievať ho o poltón nižšie;

3. ubrať niečomu na veľkosti, rozsahu, miere, intenzite ap., urobiť menším, zmenšiť: z. ceny tovaru, z. mzdy, platy, clo, z. zbrojenie, z. počet niečoho, z. výdavky, z. výrobné náklady; z. rýchlosť, výkon stroja; z. význam niečoho; z. teplotu, z. tvrdosť vody; z. tempo hry spomaliť hru; šport. slang. z. stav zlepšiť skóre u prehrávajúceho celku;

4. (i koho) ubrať niečomu, niekomu na hodnote, akosti, úrovni. z. hodnotu umeleckého diela; z. človeka na úroveň zvieraťa, Kupectvo vzala do ruky kasta ľudí, ktorí ho znížili a zaniesli špinou. (Kuk.) Tým by sme znížili školy na obyčajné sprostredkovateľne práce. (Urb.) statočná práca niekoho nezníži neponíži, nepokorí;

nedok. znižovať, -uje, -ujú

|| znížiť sa

1. zaujať nižšiu polohu, spustiť sa nižšie, klesnúť: hladina rieky sa znížila; cesta sa znížila; Obloha sa znížila. (Švant.); Noc sa znížila do dolín. (Gráf)

2. stať sa nižším, hlbším (o hlase): Jeho hlas sa tupo znížil. (Hviezd.)

3. zmenšiť sa: tlak sa znížil, teplota sa znížila tvrdosť vody sa znížila;

4. (bezpredm., ku komu, zried. i komu; k čomu) ponížiť sa, uponížiť sa, pokoriť sa: Prebudil sa v ňom súcit, blahosklonne sa znížil a začal jej otvárať oči. (Urb.) Aké šťastie, keď sa znížite k nám. (Ráz.) On sa im (ľuďom) znížil a vžil do ich cítenia. (Kuk.) Ako ma musel nenávidieť, keď sa znížil k takej pomste. (Zúb.);

nedok. znižovať sa

znížiť dk
1. umiestniť, položiť, situovať dolu, nízko, nižšie: gestli bi kdo z mistruw chtel stary aneb nowy mlin aneb znižity anebo zwissity, toho nema bez wuli panow cechmistrow wikonawaty (CA 1698); že priekopa gest zrussena a cesta hradska popri priekope welmy ge znižena (LEŠTINY 1747); wezmi na panwu žerawe uhlj, skrágag do neho stare podosswi, zakrut konowi hlawu do wreca a tjm mu pod nosom, až woda z neho potečje, kad, ohen rozffukug, hlawu znjž, to čin dwa neb trikrát (PL 1787)
2. (o hlave, očiach, zraku) sklopiť: srdce pozdwihny k Bohu, zlož udy swe uctiwe, ruce swe wyzdwihny slussne a očy znyž k zemy (SK 1697); tu techdi sudcowe nad wosk bledssy hlawy swe znižily, wespolek geden na druheho hledeli (PeP 1771)
3. (o množstve, počte) zmenšiť: gednemu tak dobre wychowanemu, cez cely rok starostliwe zaopatrenemu baranu mužu bez pochybowánj 20 kusy owec dane byti, ačkoliw nekteri počet tento na 15 aneb na 12 kusy znižitj chcegu (VOv 1779)
4. pokoriť, ponížiť: Bože, proc sy snižil tak sweho syna, ey, wsse to dowedla Ewyna winna; ach, ga matka zarmucena a ode wssech opusstena, giž sem welice snižena (KK 1709); satis hominem depressit: dosti toho čloweka snjžil, ponjžil (WU 1750); -ovať ndk:
1. k 1: summitto: znjžugem, schylugem (KS 1763);
x. pren po malem času temer až do pekla znižuge (:marnost sweta:), dnes powissuge, zagtra ponizuge (SK 1697)
2. k 2: kdo sa ponižowat bude, w slawe bude, a kdo snjžowat bude oči, ten spasen bude (KB 1757) bude sa koriť
3. k 4: chudoba znizuge, ctnost nepowissuge, dawno ge potlacena (BV 1652); čjm wjce Buh nas znižuge, my na truc tym wjce se wywyssugeme (SP 1696); deprimo: znjžugem, ponjžugem, trápjm (KS 1763); znižovať sa dk
1. (o vode, vodnej hladine) klesnúť, poklesnúť: že more wistupi, že se wiwissi na patnact loktuw, wisse brehuw swogich, že potem more zase tak se znižy, že ani poznane nebude, až temer fundamenty zeme patrne budu (GK 1779); co gesli slunce na geho rozkas bech swug stawy, morska wlnobiti wedle wule geho guss se zburi a wiwissi, guss se utissi a zniži (SJ 18. st)
2. skloniť sa: Magdalena prohressila skrz pichu, hle, k noham Kristowim se znižila (MiK 18. st)
3. pokoriť sa, ponížiť sa: pohleď mila dusse, yak twug Spasytel pro te znyžil se welmi w swete (CC 1655); kdo chce dobre umriti, gestli gest bohati, bohatstwy potupit musy, gestli gest pissny, musi se znižit (SK 1697); (Božské dieťa) na zem se znižilo a na seba spusob sluzebnika prigalo; predce wssak pro nas tak se znizil, že z bohactwi do welikeg chudobi, z radosti do žalosti a placu oddal se gest (MS 1758); -ovať sa ndk k 2: kdo gest rowny Hospodinu, Bohu nassemu, kteryž wisoko bidly, kteryž snižuge se, aby wssecko spatrowal (CO 17. st); plne klasy sa znižugu, prazne hore stoga, lude z čnostami bohati zwyssowat sa boga (GV 1755); Nyl potok wylýwa se, když slunce negwyssy, opet nawracuge se a dolu snižuge, anebožto w znamenj Raka, ku znamenj Lwa pospycha (KrP 1760); až do korene hore této pasienki se znižugu (PT 1778)

Zvukové nahrávky niektorých slov

znížiť: →speex →vorbis
alebo znížiť ich následky ou réduire leurs conséquences
a zjednodušiť a znížiť et à simplifier et réduire
miestne podmienky a znížiť conditions locales et réduire
môže dočasne pozastaviť, znížiť peut suspendre provisoirement, réduire
môže pozastaviť alebo znížiť peut suspendre ou réduire
môže znížiť alebo pozastaviť peut réduire ou suspendre
štáty môžu rozhodnúť znížiť membres peuvent décider de réduire
znížiť alebo dočasne pozastaviť réduire ou suspendre temporairement
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu