zmyselný príd. majúci záľubu v erotike, v sexualite, erotický; svedčiaci o takomto založení: z-á žena; z-é pery;
zmyselne prísl.;
zmyselnosť -i ž.
zmyselnosť -ti ž.
erotika pohlavná láska • zmyselnosť • sexualita • sexuálnosť
pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvo • požívačstvo • rozkošníctvo • vychutnávačstvo • zmyselnosť • hýrivosť • hedonizmus • epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom • labužníctvo • maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvo • často pejor.: svetáctvo • svetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvo • pejor. bruchopasníctvo • subšt. fajnšmekerstvo
zmyselnosť p. erotika, pôžitkárstvo
protizmyselný príd. nemajúci nijaký zmysel, nezmyselný, nerozumný: p-é sociálne protiklady (Piš.);
protizmyselne prísl.;
proti zmyselnosť, -ti ž.
zmyselný príd.
1. súvisiaci s erotikou, sexuálne podráždený, erotický; žiadostivý: z-é chúťky, z-á túžba, z. pôžitok, z-á predstava, z-á rozkoš; z-é pery; zmyselný úsmev, vylúdený mámivou blízkosťou krásneho tela (Vaj.);
2. zastar. vnímaný zmyslami, zmyslový: z. svet, z. život;
zmyselne prísl. eroticky, sexuálne: z. pôsobiť na niekoho;
zmyselnosť, -ti ž. sexuálna vznetlivosť, erotická žiadostivosť