zmyselný príd. majúci záľubu v erotike, v sexualite, erotický; svedčiaci o takomto založení: z-á žena; z-é pery;
zmyselne prísl.;
zmyselnosť -i ž.
zmyselný -ná -né 2. st. -nejší príd.
erotický sexuálne založený, sexuálne silno pôsobiaci (o človeku); svedčiaci o tom; týkajúci sa telesnej lásky • sexuálny • zmyselný: erotická, sexuálna, zmyselná žena; erotické, sexuálne gesto; zmyselné pohľady • dráždivý • vzrušujúci (eroticky) • subšt. rajcovný: dráždivá, vzrušujúca bytosť, chôdza • ľúbostný • kniž. milostný: ľúbostné, milostné vzťahy • intímny: intímny partner • pornografický (hrubo erotický): pornografická literatúra, pornografický film
zmyselný majúci záľubu v erotike; svedčiaci o takomto založení • erotický • neskl. sexi: zmyselná žena; zmyselný, erotický vzťah; erotický film • žiadostivý • chlipný • náruživý • vášnivý • nespútaný: žiadostivý pohľad; vášnivá, nespútaná láska • satyrský • dionýzovský • bakchický: satyrské, bakchické orgie • delikátny • chúlostivý • pikantný • vzrušujúci • pren. korenistý • hovor. háklivý (zmyselnosťou dráždiaci al. privádzajúci do pomykova): pikantné, háklivé historky
živočíšny často pejor. pripomínajúci zviera • zvierací • animálny: živočíšne, zvieracie, animálne pudy • telesný • zmyselný • pudový (založený na zmysloch): telesná, zmyselná túžba • sexuálny • pohlavný (súvisiaci s pohlavím): sexuálna vášeň
zmyselný príd.
1. súvisiaci s erotikou, sexuálne podráždený, erotický; žiadostivý: z-é chúťky, z-á túžba, z. pôžitok, z-á predstava, z-á rozkoš; z-é pery; zmyselný úsmev, vylúdený mámivou blízkosťou krásneho tela (Vaj.);
2. zastar. vnímaný zmyslami, zmyslový: z. svet, z. život;
zmyselne prísl. eroticky, sexuálne: z. pôsobiť na niekoho;
zmyselnosť, -ti ž. sexuálna vznetlivosť, erotická žiadostivosť
zmyselne p. zmyselný
zmyselný [-s(e)l] príd 1. kt. má zmysly, kt. cíti, zmyslový: sensitivus: cytitedlny, smyslny; sensualis: smyslny, cytjcy, smyslem obdareny (KS 1763); (Ježiš) abj se nedomnjwal, že bj wzal tielo neiaké obludne, zmiselne (Káz 18. st); krwnata prirozenost ge ticha, ge smislna a priwjetiwa, ssikuge se k žiwotu (Kal 18. st) 2. kt. má, dáva zmysel, zmysluplný: negzmiselnegssi hra gest w ssachy (:wrchcabne kamene:), w ktereg gakoby dwe wogska proti sobe táhnu (OP 1685); -e prísl k 1: verniliter: zmyslne (KS 1763); -osť ž vnímavosť zmyslami, zmyslovosť: maličky podle zlosti, ne podle smyselnosti (DuH 1723); slisste, gakeho kumsstu a gakeg smislnosti (Romulus) neužiwal, aby w kratkem čase mesto to obiwatelmi naplnit mohel (MS 1749); w pohnutj smyslnosti neb smyslných žádostj, kteréžto, když w rozumném stworenj od prikázanj Božjho odstupugu, zase skrze rjzenj rozumu, aby s tym se srownáwali, pridržené býwagu (MPS 1777)