Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zmocniť dok. práv. splnomocniť: z. niekoho na istý úkon;

nedok. zmocňovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmocniť ‑í ‑ia dok.
zmocniť sa ‑í ‑ia dok.

zmocniť -ní -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok.


zmocniť sa -ní sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sapustiť sadať sazačať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sapodobrať sapobrať saprichytiť sapodujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujaťzaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliťosadiťkolonizovaťzaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovaťpoobsádzať (postupne)

2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovaťzmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

3. p. rezervovať


obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromuobopäťobopnúťobomknúťoblapiťobchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúťpochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumomzvládnuťzvládaťzmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematikuzmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinuzotročiťporobiťujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav)podriadiť si: podriadenie si domorodcovovládnuťopanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trhuchvátiťzmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa mociexpr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)


poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniťdať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníkapráv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkondipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupcauložiťdať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmaťnariadiťprikázaťnaložiťnaručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zmocniť sa, -í, -ia dok.

1. (čoho, koho) mocou, silou, obyč. neoprávnene si niečo privlastniť, dostať do svojej moci, pod svoju nadvládu, dobyť, opanovať niečo, niekoho: z. sa bohatstva, majetku, z. sa cudzej veci; z. sa územia (vojensky), z. sa moci, vlády, z. sa trhov; z. sa lopty (súpera) zobrať, vybojovať si ju; Chcel sa opäť zmocniť jej ruky (Kuk.) chytiť jej ruku; z. sa zajatcov; Tam sa jej bezbrannej zmocnil (Fig.) znásilnil ju; z. sa zákonov života ovládnuť ich, podrobiť si ich;

2. (koho, zried. i čoho) (o duševných al. telesných stavoch) zaujať, zachvátiť, ovládnuť niekoho: zmocnil sa ho strach, vzdor, žiaľ; zmocnila sa ma túžba, hrôza; Opilosť sa ho zmocnila. (Kuk.) Môjho koňa zmocnil sa akýsi nepokoj. (Fig.); pren. Viedne zmocnila sa panika (Zúb.) nastala.

3. kniž. (čoho, koho) umeleckou tvorbou al. vedeckým poznaním niečo zvládnuť; z. sa historickej témy; zmocniť sa ontologickej podstaty vonkajšej skutočnosti (I. Hruš.) pochopiť ju; uchopiť ju ako predmet vedeckého skúmania;

nedok. zmocňovať sa, -uje, -ujú


zmocniť1, -í, -ia dok. práv. (koho na čo, star. i k čomu) splnomocniť: osoba úradne zmocnená na vykonanie niečoho;

nedok. zmocňovať, -uje, -ujú


zmocniť2, -í, -ia dok. (čo, koho) urobiť ocným, silným, zosilniť, umocniť; vystupňovať niečo: z. dojem; Posádka, akoby každým výstrelom nepriateľským zmocnená, statočne sa bráni. (Kal.) To je ľudová tvorba, mnohonásobne zmocnená umeleckou intuíciou a nadaním. (Piš.)

zmocniť dk
1. koho, čo urobiť mocnejším, pevnejším, silnejším niekoho, niečo: hlas geho Minerwa natolik zmocnila, že hroznj geho zwuk až k horam prorazil (PT 1796)
2. koho, čo potvrdiť, splnomocniť niekoho, niečo: pro lepssj pak gistotu wsseho toho, že sme mi odpredalj a zmocnely G. M. tak, žebj y nassj potomcy zatym do toho nic nemely (P. BYSTRICA 1654)
3. práv čo komu poručiť, prenechať, odovzdať do vlastníctva niekomu niečo, dať plnú moc niekomu: ten gisty mlyn gym sme zmocznyly (BECKOV 1600); potwrdil gest a zmocznil tento zapis (P. ĽUPČA 1627); tenze statek zmoczniela tak, abi geg milost pokognie ho užiwala (TRENČÍN 1697); (Ján Mokrý) grunt zmocznil a poruczil sweg manželcze ze siny (P. BYSTRICA 1756)
4. čo ukradnúť, privlastniť si niečo: Kostanowi chtel zmocznet barana pod swedkowim salaše(m) (JASENICA 1704); -ovať, -ievať ndk k 1: wudka z čerwene ruže napalena a pita chladj a zmocnuge srdce (SR 17. st); irroboro: posylnugem, zmocnugem (KS 1763); wino mirne pite zmocnuge mozgi (VK 1764);
x. náb ktere gsau to poradki pri ceste spasenj? aby lide skrze wjru w Krysta Pana spasenj swe hledali, tu pak wjru aby ze slowa Božjho nadobjwali a zmocnowali (LKa 1736) posilňovali; k 2: panv Martinowi Bussowi, spolv y s panem Tomassem Woytakem mocznie zmocznugem, aby oni ten gisty dluh wedle terminv sprawedliweho prawa wasseho gim k rukam wernym oddati ste racžili (PREŠOV 1597); kterižto list we wssech geho punctjch a zawirkach zmocnugeme a potwrzugeme (ORAVA 1664); tuto plenipotenty dawam a zmocnugem, a to tim spusobem, aby tak tato plenipotentia platna bila (ŠTÍTNIK 1731); k 3: co pak szerszanu a ginych k mužskemu stawu prynaležjcjch wecy, wssecky synowy zmocnugem (P. PODHRADIE 1666); matka žadnemu ginemu nicz nezmocniewala, ani sweg dcere a meg sestre nic neporučala (s. l. 1659); ten mali stateček, kterí sem ga s poslednegssim nebohim panom mogim w Bobrowníku nadobiwala, dwom mogim sinom, Giurkowy a Miklussowy poručam a zmoczniwam (DUBNICA n. V. 1713); zmocniť sa dk
1. čoho mocou si privlastniť, ovládnuť niečo: wssecy muže smluwj twég posmjwali se tebe, zmocneli se naproty tebe mužé pokoga twého (KB 1757); knezstwj welmi zbohatlo a se zmocnilo kraginj, kteraž mymo toho do welikeho spusstenj prissla (STo 1783)
2. získať moc, zaujať pevné postavenie v krajine: priwedl krále k tomu, aby gim sljbené tretj částky Vher nedal, aby se snad nadmjr nezmocnili; cyzozemcy, do Vher vwedeni, pod nim gakožto mladym knjžetem tak se zmocnili, že temer wssemi hodnostmi a vrady sami wladli (SH 1786);
x. pren otud smrt pospissjla a nad nami se zmocnila (KK 1709)
3. zosilniť sa, presadiť sa, zosilnieť: a zmocnila se wélmy bitka, dokud slúnko nezapadlo y upadel Demeter w ten deň (KB 1757); robustius malum: zmocnelo se zle (KS 1763); -ovať sa ndk: k 1: Carolus po nedluhem čase zamku Budin se zmocnuge (MVP 18. st); k 2: Saul pak wiceg se zmocnowal a zahanbowal židy, kteriž bidlely w Damassku (Le 1730); potior: panugem, zmocnugem se (KS 1763); k 3: valesco: zmocnugem se, uzdrawugem se (KS 1763); kdiž gjž zdrawj geho se zmocnowat začalo, žalost geg prikwačila; čjm dele odchazel, tjm wjce sila a čerstwost ducha geho se zmocnowala (PT 1796)

zmocňiť zmocňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

bolo treba zmocniť sa il fallait s'emparer de
plantáž a zmocniť sa la plantation et s'emparer de
rozličné, zmocní sa koristi divers, saisit ma capture
sa chcela zmocniť bankoviek voulait s'emparer des billets
sa chceli zmocniť brigy s'emparer du brick
sa snažilo zmocniť sa s'ouvrirent pour saisir
zmocniť sa jeho banky s'emparer de sa banque
zmocniť sa vašej osoby s'emparer de votre personne
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu