zmilovanie -ia s. zľutovanie, milosrdenstvo: potrestať zločinca bez z-ia, prosiť o z.
● čakať na niečo ako na Božie z. túžobne
zmilovanie -nia s.
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
zmilovanie p. súcit
zmilovanie, -ia str. súcit s trpiacim, biednym, hriešnym, poskytnutie útechy; milosrdenstvo, zľutovanie: prosiť o z.; mať s niekým, nad niekým z.; Vy, ktorí budete súdiť túto vec, majte zmilovanie. (Jil.); nepoznať z-ia byť nemilosrdným; božie z.; hovor. expr. pre božie z., pre z. božie výraz veľkého zúfalstva al. úpenlivej prosby; čakať ako (na) božie z. veľmi túžobne
zmilovanie [-í] s milosrdenstvo, súcit, zľutovanie: prosyme tedy was welykomoznych y laskawych a mylostywych panuw o zmylowane (LUKOV 17. st E); (Bože) odpust nam nasse zhresseni, popreg sweho smilowanj; hrjchy swe wyznagjc, w ne se newraceg, žadeg o smilowanj (PoP 1723-24); otyecz ossemetnim hlasem skrikl a kleknucze na kolená, ruky swe spal a skrs boské a lydské zmylowány pokorne prosyl, aby bezboznik detyom odpustil (PeP 1770); o, hrissniku, čin pokáni, pokud maš čas zmilowáňy (Pie 18. st) F. čas gest smilowaní i retowaní w trápení (RL 1616) čas všetko vylieči