Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

zmierniť -i dok. urobiť miernejším, miernym, zmenšiť, oslabiť, stlmiť: z. bolesť, útlak, napätie; z. krok, rýchlosť; práv. z. trest;

nedok. zmierňovať

// zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, zmenšiť sa, oslabiť sa, stlmiť sa: lejak sa z-l; kašeľ sa z-l;

nedok. zmierňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmierniť ‑i ‑ia dok.; zmierniť sa

zmierniť -ni -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok.


zmierniť sa -ni sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

mierniť -ni -nia -ni! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo) ▶ znižovať silu, intenzitu, rozsah niektorých nepríjemných telesných stavov, pocitov, prejavov a pod., tlmiť, zmierňovať, oslabovať, znižovať: m. bolesť; harmančekový čaj mierni únavu; kvapky miernia dráždenie pri kašli; sirup mierni návaly tepla, nočné potenie; studené obklady miernili horúčku
2. (čo) ▶ oslabovať pôsobenie, vplyv, účinok niektorých javov a procesov, zmierňovať, spomaľovať: m. dopady finančnej krízy; m. sociálne napätie; látky, ktoré miernia toxické účinky cytostatík; Neprestajný prievan miernil tropickú sparu. [V. Krupa]; Bol jún, koniec mesiaca, vládli letné horúčavy, málo miernené nocami - spať sa dalo iba pri poroztváraných oknách. [L. Ballek]
3. (čo; koho (v čom; s vedľajšou vetou)) ▶ robiť niekoho pokojným, pokojnejším, tíšiť intenzitu citových prejavov; syn. chlácholiť, upokojovať, utišovať: m. nahnevaného zákazníka; naučiť sa m. prejavy nespokojnosti; miernite svoju uštipačnosť; miernil rozpory medzi nimi; miernil nás v hneve; miernila ich obavy; podchvíľou miernili naše nadšenie; musí deti m., aby nevystrájali; Aj ženy, hoci u nich je ich bojovnosť miernená ženským citom, dokážu narušiť pohodu. [VNK 2001]
dok.zmierniť


mierniť sa -ni sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa miernejším, menej intenzívnym, slabším, menším; syn. zmierňovať sa, slabnúť: bolesť sa začína m.; kašeľ sa mierni; cítime, že naše utrpenie sa mierni; vetrík, mráz sa postupne miernil
2. ▶ (o človeku) ovládať svoje citové prejavy, stávať sa pokojným, pokojnejším; syn. tíšiť sa, upokojovať sa: nevie sa m.; musel sa m., aby sa nerozkričal; mali by ste ju napomenúť, nech sa mierni; bol celý podráždený, no trochu sa miernil; Barón taktne upozorní svoju žienku, aby sa miernila, lebo jej hihúňanie priam zalieha v ušiach. [J. Bob]
3. (v čom) ▶ zachovávať mieru, striedmosť v niečom: m. sa v jedení, v pití; mierni sa vo fajčení!; miernite sa vo výrazoch!
dok. k 1zmierniť sa

-niť/155386 3.46: verbá inf. dok. 127419 zmeniť/13699 zabrániť/6580 zachrániť/5859 uskutočniť/5629 odstrániť/5123 ovplyvniť/4538 splniť/4416 zúčastniť/4392 uplatniť/3816 upozorniť/3604 naplniť/3183 zdôrazniť/2954 vymeniť/2803 posilniť/2483 premeniť/2383 uvoľniť/2301 doplniť/2299 umožniť/2166 umiestniť/2016 ospravedlniť/1976 oceniť/1750 oženiť/1735 zmierniť/1583 objasniť/1545 ochrániť/1480 zverejniť/1388 vyplniť/1205 (260/34513)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


ochladiť sa 1. stať sa chladnejším al. chladným (op. zohriať sa, zahriať sa) • schladiť saochladnúťschladnúť: vzduch sa náhle ochladil, schladil; rozžeravená platňa musí ochladnúť, schladnúťzachladiť sazachladnúť (veľmi sa ochladiť): kôň sa zachladil; spotené čelo mu zachladlovychladiť savychladnúť (úplne, dôkladne): jedlo sa už vychladilo, pec vychladlazozimiť sa (o počasí): neos. v noci sa zozimilozľadovieť (stať sa mrazivým, ľadovým): voda zľadovelazried.: ostudeniť sazostudeniť sa: noci sa zostudenili

2. (o citoch al. o prejave citov) stať sa menej intenzívnym, silným • ochladnúťschladnúť: jeho hnev sa ochladil, ochladol, schladol; mládenec naraz ochladolvychladnúťzľadovieť (celkom): srdce mu vychladlo, zľadovelozmierniť sautíšiť sa: ich nenávisť sa zmiernila, utíšilaupokojiť sa: vášeň sa po čase upokojila


ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňuvychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničkyostudeniťzried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladomzried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiťschladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladilovlažiťobčerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiťstlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstavenéhozmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevanéhooslabiť: oslabiť nadšenie


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliťpopustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sazmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiťustaťprestaťoslabnúťzoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sautíchnuťutíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiťzľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubraťpopustiťpovoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliťuvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúťprasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliťroztrhnúť sarozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviťpovoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťstlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiťustaťutíchnuťutíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mierniť, -i, -ia nedok.

1. (čo) oslabovať, umenšovať, robiť znesiteľnejším, zmierňovať: V izbe zostalo šero, miernené len svetlom lámp zvonku. (Jégé); studený obklad mierni horúčku; m. núdzu podporou; m. rýchle kroky spomaľovať;

2. (koho v čom) pobádať, viesť k miernejšiemu počínaniu, tíšiť, chlácholiť, umierňovať: Ako bdel nad jeho zdravím, v robote ho miernil. (Kuk.); m. niekoho v prchkosti;

dok. k 1 zmierniť, k 2 umierniť

|| mierniť sa

1. stávať sa slabším, menším, znesiteľnejším, zmierňovať sa: bolesť sa mierni spánkom;

2. (v čom al. bezpredm.) počínať si s mierou, s rozvahou, ovládať sa: m. sa v rečiach, v rozhorčení; O, mierni sa, dobrý môj pane! (Hviezd.);

dok. k 1 zmierniť sa, k 2 umierniť sa


zmierniť, -i, -ia rozk. -i dok. (čo) urobiť miernym, miernejším, znesiteľnejším, zmenšiť, znížiť, oslabiť: z. účinok, výsledok niečoho, z. napätie, z. hnev, z. trápenie, utrpenie, z. útlak, biedu; z. krok, beh, chôdzu, rýchlosť spomaliť; t. hlas, tón a) stíšiť, b) urobiť ho vľúdnejším; Aby zmiernili svoju hanbu, zväčšovali vinu Adamovu. (Jégé) Prenikavá vôňa čečiny nestačila zmierniť zápach. (Švant.);

nedok. zmierňovať, -uje, -ujú

|| zmierniť sa

1. stať sa miernejším, menším, slabším, znesiteľnejším, zoslabnúť: Víchrica sa zmiernila, vybláznila sa už a bola pokojnejšia. (Min.); bolesť sa liekom zmiernila; napätie sa zmernilo; Priatelenie sa zmiernilo (Šolt.) stalo sa menej intenzívnym.

2. zried. ovládnuť sa, umierniť sa: A čo nepríde sám ten ktosi? Chcel Dobo na to, ale sa zmiernil. (Kuk.);

nedok. zmierňovať sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

zmierniť: →speex →vorbis
alebo zmierniť hospodársku súťaž ou atténuer la concurrence
a zmierniť dodatočné náklady et de pallier les surcoûts
chcú zmierniť moje posledné ils veulent adoucir mes derniers
môžu zmierniť riziko koncentrácie peuvent atténuer le risque de concentration
podmienky sa môžu zmierniť conditions peuvent être assouplies
týchto nástrojov je zmierniť ces instruments est d'atténuer
zmierniť riziko koncentrácie, znížiť atténuer le risque de concentration, réduire

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu