zmieriť -i dok.
1. odstrániť rozpor, spor, nesúlad ap. medzi niekým a vytvoriť porozumenie, zhodu, pomeriť: z. rozvadených spolupracovníkov, z. otca so synom
2. spôsobiť, že niekto sa s niečím vyrovná, prestane mať námietky, výhrady: to ho z-lo s osudom; nešťastie ho z-lo s bratom
3. udobriť, upokojiť: usiloval sa matku z.;
nedok. zmierovať
// zmieriť sa
1. zanechať spory, nepriateľstvo, pomeriť sa: z-l sa s bratom
2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné: z. sa s porážkou; nevedel sa z. s myšlienkou, že osamel;
nedok. zmierovať sa
zmieriť -ri -ria zmier! -ril -riac -rený -renie dok.
zmieriť sa -ri sa -ria sa zmier sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.
spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmi • subšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sa • zbratať sa • zried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobratali • posestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sa • pokmotriť sa • znôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri pive • expr.: porodiniť sa • zosvatať sa • zošvagriť sa
2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkou • vyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťou • navyknúť si • zvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry
udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičov • utíšiť • uchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľa • uvravkať (Jaroš) • upokojiť • uspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriť • pomeriť • zmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedov • podobriť: už sú znova podobrení
vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať sa • urovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnali • narovnať sa • vystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrel • povyrovnávať sa • pozarovnávať sa • pourovnávať sa • ponarovnávať sa • povystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)
2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveň • dostihnúť • dohoniť • dobehnúť • dohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších
3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovať • hovor.: vyúčtovať • porátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnými • fraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účty • fraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sa • zmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmierili • skoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncoval • nespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa
zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriť • pomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérou • nár. vymeriť (Jesenská) • udobriť: chcel priateľa udobriť darom • uchlácholiť • uspokojiť • upokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovali • spriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom
zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa • pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili • nár. vymeriť sa (Vansová) • udobriť sa • hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom • pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali • fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky
2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou • spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru • vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania • rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril
zmieriť, -i, -ia dok.
1. (koho; koho, čo s kým, s čím) odstrániť spor, rozpor, nesúlad, nenávisť a vytvoriť vzájomné porozumenie, zhodu medzi niekým, niečím: z. rozvadených; z. otca so synom; Ženskú so ženskou ani hrob nezmieri, ony si navzájom nikdy neodpustia. (Vaj.); myšlienku so životom zrovnať a zmieriť (Štúr);
2. (koho, čo) dosiahnuť znova niečiu priazeň, udobriť, uspokojiť niekoho. Vedel o tetiných pochybnostiach, a hľadel ju zmieriť. (Vaj.) Prišiel ju zmieriť, lebo stratiť ju mu je nepríjemné. (Tim.) Povedz cenu, ktorá by ťa vedela zmieriť. (Zel.)
3. (koho s čím) dosiahnuť, že niekto sa s niečím vyrovná, prestane mať námietky, výhrady proti niečomu; spriateliť: z. niekoho s jeho osudom, údelom, položením;
nedok. zmierovať, -uje, -ujú
|| zmieriť sa
1. (s kým i bezpredm.) zanechať spory, pomeriť sa, udobriť sa: Len to neurobím, aby som sa s Bozkovcom zmieril. (Kal.) Pritelia sa zmierili a zatíchli. (Tim.)
● Voda sa nikdy s ohňom nezmieri (Kal.) pri protikladných veciach nikdy nepríde k súladu.
2. (s čím i bezpredm.) prijať niečo po istom zdráhaní, uspokojiť sa, spriateliť sa s niečím, rezignovať: z. sa s osudom, z. sa so skutočnosťou, z sa s porážkou; Ostáva mu len zmieriť sa s myšlienkou na smrť. (Hor.) Nezmieril sa, kým sme mu nesľúbili, že naráno vezmeme ho na lúku. (Taj.);
zmeriť, zmieriť [-í-] dk koho s kým, čím udobriť, pomeriť niekoho s niekým: czo se tycze w stoliczy Trenczanskey y take w zemy Morawskey, w drzeny gegich ze gsme ge o wsseczky wieczy na miesto zrownaly a przatelsky zmierzily (TRENČÍN 1483 SČL); na dobru stranku dobry lide gjch pred nami zmerili (RUŽOMBEROK 1599); nerownagjci se skrze z gedneg y druheg strany chodjcych a primluwagjcich se zmjrcuw magj bit zmirenj (KoB 1666); Gezjss ne skrz swe krwe prolitj račjl nas s Bohem zmerjti (PoP 1723-24); conciliari: nekoho s nekym smeriti; permulcere verbis: smeriti slowama (KS 1763); usylowali se gjch uspokogjti a gedneho s druhym zmeriti (WP 1768); -ovať ndk: pacifico: smerugem; reconcilio: smerugem (KS 1763); zmeriť sa, zmieriť sa [-í-] dk pomeriť sa, udobriť sa: nepobožnjm rečem pokog daly a radnegy se zmerilj (S. ĽUPČA 1603); sem vmislela s Panom Bohom se zmeriti (P. ĽUPČA 1614); kdi se on z drabom zmeril (BZENICA 1639 E); Sladek dobreho piwa nenawary, zakel sa s nyu nezmiry (TRENČÍN 1735 E); abis y ty tam nezhinul, nini se z Bohem zmer (GŠ 1758); -ovať sa ndk: tu techda hodne z milym Panom Bohom se zmerugeme a hodnie na czestu spasenij se pryprawugeme (BAg 1585); pacem ineo: smerugem se, odpussťám; perlito: skrze obet se smerugem (KS 1763); prwnj krestane na Zeleni sstwrtek ze studnice pokanj skrz prigimanj oltarneg swatosti z Bohem sa zmerowalj (SQ 1781)
zmieriť p. zmeriť