zmier -u L -i m. kniž. zmierenie: navrhnúť protivníkovi z.; proces sa skončil z-om; sociálny z. stav v sociálnej oblasti vyhovujúci vláde, zamestnávateľom i odborom
zmier -ru L -ri m.
dohoda 1. dorozumenie sa, dohovorenie sa obyč. ústnou formou • dohovor: uzavrieť dohodu, dohovor, riešiť spor dohodou, dohovorom • zmierenie (odstránenie rozporov, sporov): podať si ruky na zmierenie • kniž. zmier • konvencia (obyč. medzinárodná dohoda): Ženevská konvencia • pokonávka (dohoda o odstránení sporu): súdna pokonávka • konsenzus: dospieť ku konsenzu
2. p. zmluva
zmierenie odstránenie sporov, nedorozumení, nezhôd: ponúknuť zmierenie • kniž. zmier: človek ochotný na zmier
zmier p. zmierenie, dohoda 1
zmier, -u, 6. p. -i m. zanechanie sporov, nezhôd, zmierenie: zmier so starým svetom (Hor.); Navrhoval som mu zmier a bratské porozumenie. (Vám.) Nepokúsil sa o zmier s mužom. (Zgur.);
práv. a) dohoda účastníkov v konaní o urážke na cti, b) dohoda účastníkov pri riešení medzinárodného sporu
zmier [-ie-, -í-] m, zmiera, zmera ž upokojenie, zanechanie sporov, udobrenie, zmierenie: s teg pryčzyny prawo podcztywe gych wedle sweg powynnostj krestanskeg napomynalo do smyru (KOŠECA 1471); zbožge zelene gim huby, odorawa a žadneg zmieri nemožu mat s nim (PLEVNÍK 1734); conciliatura: smerowáni, smera (KS 1763) L. dať sa do z-y udobriť sa: (Ján Čelko) zatim pak widucze swug wistupek, dal se z gich milostyami skrze nas zwrchupsane osoby do tracti a zmyery, a tak se pred namy y pomerily (D. VADIČOV 1669); stal sa z. nastalo zmierenie, udobrenie: upokogeni a zmir stal se mezi Janem Sskorinu a mezi Kristinu (ŽILINA 1617); vojsť v z. pomeriť sa, zmieriť sa: uradem odstarodawna zachowawaneg, gak wjssiho, tak nižssiho prjssa napominawsse, abj w zmier a w pokog wesslj (L. MIKULÁŠ 1695 E)