zmienka [-ie-, -ia-, -í-] ž, zmienok [zmínek] m zmienenie, pripomenutie, poznámka: gdzie tez zmianka byla o tey sprawie, W. M., ktorym dany iest termin tu w Humiennym iedenasty dzien decembra (HUMENNÉ 1631); zešli gsme se, nebo papežicy nechtegi dopustiti, aby zminka strany slobodneho naboženstwy inter grawamina byla položena (ŠOPRON 1635 E); Mlinaricžka wydela, ale žadneg zmyenky nebylo mezy nimy o smylstwu aneb o ginych weczech (P. ĽUPČA 1692); mezitim o wecech techto zmynka bude w spysuwany kragin (KrP 1760)
L. mať, činiť, robiť z-u spomínať, zmieňovať sa: matka gegich zmienku czinj o werneg sluzbie (TRENČÍN 1583); skrze pak toho obylie, yak sme mely zmynku, nycz nemuzem wediety, že gestly ste ho opacžowaly a yako se wam zda byty (ŽARNOVICA 1599 E); učiniť z. povedať, spomenúť, zmieniť sa: ponewacz se nuter, do testamentu zapomenulo polozitj o hotowem obily, o kterem pani Anna zminku uczinila (PRIEVIDZA 1736); (toliare) o kterich hore zmjenka se učinila (BENICE 1764); z. je, bude spomína sa, bude sa spomínať: mezitim o wecech techto zmynka bude w spysuwany kragin (KrP 1760); odstupovať od z-y prestávať sa držať nejakého názoru: dnessnj den od zmjnku a domnenj obecneho odstupugem, y lekare oneho, ktery sam prawj o sebe, nenj potreba, zdrawjm lekare bezpečne se pridržugem (SlK 1766-80)