zmena, -y, zmien ž.
1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu, zmenenie vlastnostích, charakteru niečoho al. niekoho, premena: podliehať z-ám, spôsobovať z-y; vonkajšia, vnútorná z.; kvantitatívna, kvalitatívna z.; z. počasia, z. pomerov, politické z-y, územná z., z. výrobných síl; z. v správaní, z. názoru; z. cien tovaru; ponechať niečo bez z-y; z. stavu; vývinové zmeny literatúry (Mráz); Zarazila ho zmena, ktorá sa v nich (v tvárach) črtala. (Štef.) Všetko je staré, všetko je známe, bez zmeny. (Jil.);
filoz. prejav pohybu hmoty; fyz. z. energie, objemová z.; fyzikálne z-y;
chem. chemická reakcia: látkové z-y; lek. zápalové z-y, patologické z-y; lingv. hláskové z-y, pravopisné z-y, z. významu, z. prízvuku; práv. z. rozsudku, z. práva, z. zákona; geol. vulkanické, tektonické z-y;
2. nahradenie, zamenenie niečoho al. niekoho iným, vystriedanie: z. prostredia, z. mena; z. členstva (v spolku); z. bydliska; „Světozor“ získal mnoho zmenou redakcie. (Vlč.) Je to pre ne (pre deti) sviatočná zmena, keď po suchej kukuričnej „šore“ môžu sa sýtiť ozajstným chlebom. (Zúb.) Dnes pre zmenu pôjdeme do starej opustenej, ale teplej bárky. (Tomašč.)