meškať, -á, -ajú nedok.
1. oneskorenie prichádzať, oneskorovať sa: priateľ mešká, vlak mešká; hodiny meškajú idú pozadu;
2. arch. zdržovať sa, byť niekde: gazda meškal u slúžneho (Taj.);
3. (s čím i bezpredm.) otáľať, odkladať, váhať: Nemeškajte s rozhodnutím! — Hamuljak prosil Jána Hollého, aby nemeškal a prišiel (Škult.) aby bez otáľania prišiel.
4. nár. (čo) zameškávať, vynechávať, zanedbávať: (Ivan) meškal učenie hlavne pre kamarátstvo. (Šolt.)
5. nár. (koho) vyrušovať, zdržiavať pri práci: Ustavične sa tu zabávajú a meškajú pomocníka. (Tim.);
opak. meškávať, -a, -ajú;
dok. k 1, 3 omeškať sa, k 4 vymeškať, zmeškať
zmeškať, -á, -ajú dok.
1. (čo, bezprem., zried. i koho) prísť neskoro niekam, nezastihnúť niečo, niekoho; oneskoriť sa, omeškať sa, opozdiť sa: z. vlak, z. spojenie; Bol som na Morave, za partiou, zmeškal som ich, odišli bezo mňa. (Smrč.); hodiny zmeškali päť minúť oneskorili sa; Dúfam, že dôjdeš včas, — začal Kadlec Řezáčovi zasa tykať a pritom vedel, že nevyhnutne musí zmeškať. (Štef.)
2. (čo) spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, prísť o niečo, nevyužiť, premeškať: z. termín, lehotu; z. príležitosť; práv. z. procesný úkon;
3. (čo) nevyužiť čas, zameškať, premeškať, premárniť: I zmeškali sme poldeň i strovili sme čosi. (Kuk.) Exekúciou sme zmeškali dve soboty. (Zúb.) Máme sa ponáhľať, aby sme dačo zo života nezmeškali? (Štúr)
4. (čo) neurobiť niečo, zanedbať, opomenúť: Čo zmeškáš v jednej chvíli, nikdy už nenahradíš. (Greg.) Odspáva, čo v týždni zmeškal. (Kuk.);
nedok. k 1 zmeškávať, -a, -ajú