zmasakrovať dok. k masakrovať: z. zajatcov
zmasakrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok.
masakrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. ⟨fr.⟩ (koho, čo) 1. ▶ hromadne zabíjať, vraždiť vojakov i civilné obyvateľstvo, obyč. vo vojne, pri vzburách, štátnych prevratoch a pod.; hromadne, kruto zabíjať ľudí, zvieratá, prelievať krv: m. zajatcov, nepriateľa; m. civilné obyvateľstvo leteckými útokmi; vojsko masakruje bezbranných protivníkov; bieli kolonizátori masakrovali domorodcov; zakázať masakrovanie slonov pre vzácnu slonovinu; V masakrovaní si vybíjali bezmocnú zlosť z prehratých bitiek, keď ich vyspelejšie žoldnierske vojsko rozprášilo. [J. Tallo] 2. hovor. expr. ▶ spôsobovať bolesť, trápenie, ničiť: diéta ho začína m. nielen fyzicky, ale aj psychicky; nemilosrdný vokál masakroval naše bubienky ▷ dok. ↗ zmasakrovať
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zmasakrovať p. zabiť 1
masakrovať, -uje, -ujú nedok. expr. (koho, čo) hromadne zabíjať, vraždiť: masakrovanie mierumilovného obyvateľstva;
dok. zmasakrovať
zmasakrovať, -uje, -ujú dok. expr. (koho, čo) hromadne zabiť, zavraždiť: Zmasakrovali celé batalióny. (Hruš.)