zmar -ru L -re m.
skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)
zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánik • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríše • záhuba: záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • skaza: skaza sveta • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zmar (Žáry) • poet. smrť: národná smrť
p. aj smrť 1, pád 1
zmar p. skaza, zánik
zmar, -u, 6. p. -e m. zmarenie, záhuba, zhuba, zničenie, zánik: Básnikovi stavala sa pred oči perspektíva ničoty a zmaru. (Votr.) Pilo sa na zmar zradcom a udávačom. (Vaj.) Zmar a smrť cudzej fajte! (Žáry)