Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zmárniť -i dok.

1. premárniť (význ. 1, 2), premrhať: z. veľa peňazí; neužitočne z. celý deň

2. zni(vo)čiť, zahubiť: povodeň všetko z-la; dať z. choré zviera; expr. kráľa dali z. zabiť

// zmárniť sa expr. zabiť sa: ak odídeš, z-m sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmárniť ‑i ‑ia dok.; zmárniť sa

zmárniť -ni -nia (ne)zmárni! -nil -niac -nený -nenie dok.


zmárniť sa -ni sa -nia sa (ne)zmárni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

márniť -ni -nia (ne)márni! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo (na čo; čím)) ▶ neužitočne, nehospodárne zaobchádzať s niečím, mrhať, plytvať niečím: m. energiu, sily na nesprávne ciele; nemárni svoj talent na prázdne projekty; sebe na škodu márniš posledné roky života; nadarmo márnili čas zbytočnými rečami; nemárnilo sa zbytočne časom; Mohol by som reč rozvinúť, no načo márniť slová. [V. Šikula]; Zdravie si márnime podaromnici. [P. Jaroš]
2. (čo (na čo)) ▶ neužitočne vydávať peňažné prostriedky, plytvať, míňať: takto m. môj majetok!; márnil peniaze na kadejaké hlúposti
3. (čo, koho) ▶ spôsobovať smrť, zánik, ničiť, zabíjať: m. dobytok; m. ľudí; Len sa vy nemárnite, život si neberte, kmotrík, ale mňa si zoberte za advokáta. [O. Sliacky]; Tu ide chýr, že tlupy hrdlorezov márnia tam nielen ľud, aj psy a sliepky. [LT 1998]
opak. márnievať -va -vajú -val: nemôže so mnou m. čas tak ako kedysi; dok. k 1premárniť, k 2zmárniť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2


premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dniminúť: minúť všetky otcove peniazevymíňaťpomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetrilzužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásobyužiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skazeskonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholuvyplytvaťvymrhaťpremrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiuhovor. stroviťzried. pretroviťutratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvozmárniťskynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múkyhovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa palivahovor.: vybabraťvyfafraťvypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiťznivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čípoet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský)zmárniťexpr. zamárniť: z(a)márniť ľudský životzmariťexpr. pochovať: zmariť, pochovať nádejzabiťexpr.: skántriťskosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňaexpr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom vekuexpr.: zmiesťzmietnuť: prúd života ich zmietolzlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovaliexpr. zakopať: mladý talent celkom zakopalipohubiťpomárniťexpr. pokántriť (postupne, viac objektov)

p. aj zabiť 1


zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

3. p. premárniť


zmárniť 1. p. premárniť 2. p. zmariť 1, zabiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

márniť, -i, -ia nedok.

1. (čo) neužitočne strácať, mrhať; plytvať niečím: m. čas, peniaze, majetok; m. dni zaháľať; nechcel slov márniť na daromnicu (Kuk.) zbytočne hovoriť; nemárni slzy, družica moja (Sládk.) neplač nadarmo;

2. (čo, koho) nivočiť, ničiť, zabíjať, hubiť: m. horu, dobytok; m. ľudí zabíjať al. odsudzovať na smrť;

opak. márnievať, -a, -ajú;

dok. k 1 premárniť;

k 2 zmárniť


zmárniť, -i, -ia, rozk. -i dok.

1. (čo, koho) zničiť, znivočiť; zahubiť, odpraviť: (Oheň) všetko zničí, zmárniť na popol obracia. (Kuk.) Ľútostivo sa zahľadel na trávnik, aký kusisko ho zmárnil. (Laz.) Také koziská musia zmárniť čosi lístia, kým sa nahlcú (Jaš.) zožrať; z. ľudský život; Otca mi bez príčiny zabili a teraz i mňa idú zmárniť. (Jégé)

2. expr. (čo) zbytočne, neužitočne utratiť, premárniť, premrhať: Kôrka zmárnil popoludnie. (Taj.) Zmárnil štvrť dňa. (Podj.) V temniciach budú musieť zmárniť svoj najkrajší vek. (Škult.) Peniaze nezmárni. (Taj.)

|| zmárniť sa expr. vziať si život, spácha samovraždu, zabiť sa: Azda by sa i zmárnil v tom rozbúrení. (Tim.) Ak odídeš, ja sa zmárnim. (Král.)

zmárniť dk
1. koho, čo zničiť, zahubiť, zabiť niekoho: radneg gednoho chce mestana pri zywote zachowati, nezly tysic neprateluw zmarniti a zabiti (MC 18. st); hrozil se Buh kralowj egipskemu mluwic: zmarnim wsseckj howada egypske, ktere pri wodach mnohich Nila potoka zdruzugu se (KT 1753); kdiž katonak na konj pres tenže most šjel, len toliko že y seba y kona nezmarnil (PRIBYLINA 1766); očekawali mna hrjssnjci, aby mna zmárnili (BlR 18. st);
x. pren člowek kdyss tesce hressi, gakossto Boha chce zamordowati a zmarniti, awssak esste Buh ho očekawa (SJ 18. st)
L. z. zo sveta koho zahubiť, zabiť niekoho: procz yu chcze ze sweta zmarnyit (SKALICA 1724); z. sídlom svoj život obesiť sa: chcel skúpy sídlem žiwot swug zmárniti, štirmi wssak babkámi motúz kupiti bil bi musil (BE 1794)
2. čo poničiť, utratiť niečo: pred pocztiwym prawom dobrowolnie wiznaly, že wibraly zbozie pana Ochkay Ferencza a wssetko zmarnily (ČASTKOVCE 1645); tak y ten sud wyna zmarnity spuosobu aby nemel (ČACHTICE 1667); zena abj setkj weczj zachowala a nezmarnila (PRIEVIDZA 1751); ponewacz kim gu z huor k Hronu dowezieme, y dwa dny zmarníme od honenga pak gedneg plty (PODKONICE 1770); zmárňovať ndk k 2: (majetok) matka aby gim dodržela do gegich zrostu a čzlowečenstwy, co by gesste nezmarnowal gegichže bratr (P. BYSTRICA 1636); contero: zmarňugem; inanefacio: zmarňugem, wniweč obracám (KS 1763); zmarniť sa dk spáchať samovraždu, zabiť sa: ponewač widel nas k hodnostam, k pompam a k slawnym tytulom nachilnych, on potupu wiwolil a sebe sameho zmarnil (MS 1758); swetske krasy gedem plne gsu, musy ten se zmarnit, ktery se tychto welmi objra (WP 1768); nechat ty rádneg s truchliwostu se zmarnia a zufanliwostu wisussá, ktery od lubosty zysku gse odstrassit nedagu (PeP 1771)

zmárňiť zmárňiť
sa pred vami zmárnim je me tue devant vous
zmárni ti všetkých ľudí il te brûle tous les hommes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu