zmámiť -i dok. omámiť (význ. 1, 2): víno ho z-lo; chodí ako z-ený; jej krása ho z-la
zmámiť -mi -mia zmám! -mil -miac -mený -menie dok.
mámiť -mi -mia mám! -mil -miac -miaci -mený -menie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ silno pôsobiť na zmysly a tým zbavovať jasného vedomia; syn. omamovať, opájať: lipa mámi opojnou vôňou kvetov; harfa ho mámila krásnymi tónmi; mámi ho svojím pohľadom; Zrazu bol potok plný zlatých retiazok, ktoré mámili zmysly. [V. Švenková]; Zlato lákalo vždy a mámi ľudí aj dnes. [InZ 2005] 2. (koho (čím)) ▶ pôsobiť na niekoho prostredníctvom lákavých rečí, prikrášlených výmyslov, vyvolávať nesprávnu predstavu, klamať, zavádzať: m. niekoho sľubmi, peknými slovami; m. ženy sladkými rečami; mámila ho vidina, predstava šťastia; Odletela striga medzi strigy. Iba ľudí mámila a hnala do skazy. [A. Masár-Tatranský] 3. (čo od koho/z koho) ▶ nástojčivo sa usilovať získať od niekoho niečo; syn. lákať, ťahať, vyťahovať: m. od kolegu príspevok do časopisu; m. peniaze od rodičov, od klientov; vie, ako m. z ľudí informácie, podrobnosti; zbytočne mámil odo mňa priznanie, tajomstvo; Mala som tie príhody strašne rada a mámila som ich z otecka vždy znovu a znovu. [J. Blažková] ◘ fraz. mámi ho zrak má vidiny, vidí niečo klamlivé, neskutočné; expr. mámiť teľa z jalovej kravy usilovať sa získať nemožné ▷ dok. k 1, 2 ↗ zmámiť, k 3 ↗ vymámiť
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariť • zmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámený • omráčiť: alkohol ho načisto omráčil • hovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapila • opiť • opojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantala • expr.: oblúzniť • odurmaniť: oblúznil ju úsmevom • otupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogami • hypnotizovať • zhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)
2. p. očariť
uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča • expr.: uchytiť • uchmatnúť • urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac • kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať • osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí • strhnúť: strhnúť na seba moc
2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol • nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol • strhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol • omámiť • zmámiť • očariť • opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka • rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní • pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala • chytiť • dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme
zmámiť 1. p. očariť, uchvátiť 2 2. p. omámiť 1
mámiť, -i, -ia nedok.
1. (koho, čím, komu čo i bezpredm.) klamať, podvádzať, balamutiť, zavádzať: m. niekoho peknými rečami; Noblesa ti hlavu mámi. (Smrek)
2. (koho, čo) zbavovať zmyslov, robiť mdlým, omamovať: výpary mámia; rezeda zmysly mámi (Kras.); pren. jar mámi; Strach devino srdce mámi. (Sládk.)
3. (čo z toho, od koho i bezpredm.) usilovať sa dostať, lákať: m. z niekoho tajomstvo, m. od niekoho peniaze; Kto je ten? — mámi Marek nadurdený. (Heč.);
opak. mámievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 omámiť, zried. zmámiť;
k 3 vymámiť
zmámiť, -i, -ia dok. (koho, čo)
1. silno na niekoho zapôsobiť, uchvátiť, očarovať, omámiť; zlákať; ošialiť: Koľko tá (panna) zmámila mladých detí! (Botto) Zbúri ťa, zmámi a tu ťa nechá. (Sládk.)
2. otupiť zmysly, urobiť mdlým, omámiť, opojiť: vôňa ho zmámila; Zlato zmámilo rozum a zdravú súdnosť. (Hor.); oči spaním zmámené (Kuk.)
zmámiť dk koho omámiť, zviesť, zvábiť niekoho: o, blazniwi Galatssty, kdo was zwedl a zmamil, abi ste newerily prawde (TC 1631); attonitum reddere: zmámiti (PD 18. st); Iason welikjm udatenstwym gsa naplnen, sylnymi ranámy mezi tech byku skočyl a ge zmámil a chitil ge za rohi, počal gich hlawy sem y tam wolne wykraucety (HI 18. st); zmámiť sa dk omámiť sa: L. z. sa na mysli pomiasť sa: a kdiss sa stal ten hlas, zesslo se mnozstwj lidu a na mysli zmamilo sa (KB 1757)