Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zmámiť -i dok. omámiť (význ. 1, 2): víno ho z-lo; chodí ako z-ený; jej krása ho z-la

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmámiť ‑i ‑ia dok.

zmámiť -mi -mia zmám! -mil -miac -mený -menie dok.

mámiť -mi -mia mám! -mil -miac -miaci -mený -menie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ silno pôsobiť na zmysly a tým zbavovať jasného vedomia; syn. omamovať, opájať: lipa mámi opojnou vôňou kvetov; harfa ho mámila krásnymi tónmi; mámi ho svojím pohľadom; Zrazu bol potok plný zlatých retiazok, ktoré mámili zmysly. [V. Švenková]; Zlato lákalo vždy a mámi ľudí aj dnes. [InZ 2005]
2. (koho (čím)) ▶ pôsobiť na niekoho prostredníctvom lákavých rečí, prikrášlených výmyslov, vyvolávať nesprávnu predstavu, klamať, zavádzať: m. niekoho sľubmi, peknými slovami; m. ženy sladkými rečami; mámila ho vidina, predstava šťastia; Odletela striga medzi strigy. Iba ľudí mámila a hnala do skazy. [A. Masár-Tatranský]
3. (čo od koho/z koho) ▶ nástojčivo sa usilovať získať od niekoho niečo; syn. lákať, ťahať, vyťahovať: m. od kolegu príspevok do časopisu; m. peniaze od rodičov, od klientov; vie, ako m. z ľudí informácie, podrobnosti; zbytočne mámil odo mňa priznanie, tajomstvo; Mala som tie príhody strašne rada a mámila som ich z otecka vždy znovu a znovu. [J. Blažková]
fraz. mámi ho zrak má vidiny, vidí niečo klamlivé, neskutočné; expr. mámiť teľa z jalovej kravy usilovať sa získať nemožné
dok. k 1, 2zmámiť, k 3vymámiť

očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniťkniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslniliopojiťomámiťzmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámiloexpr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepilafascinovať: je fascinovaný jej zjavomuchvátiťuniesťoduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilonadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojalexpr. obájiť: obájili ho staré povestiexpr.: počariťpočarovaťučariťučarovaťporobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila


omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariťzmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámenýomráčiť: alkohol ho načisto omráčilhovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapilaopiťopojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantalaexpr.: oblúzniťodurmaniť: oblúznil ju úsmevomotupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogamihypnotizovaťzhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)

2. p. očariť


uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiťuchmatnúťurvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiťzmámiťočariťopojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiťdojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


zmámiť 1. p. očariť, uchvátiť 2 2. p. omámiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mámiť, -i, -ia nedok.

1. (koho, čím, komu čo i bezpredm.) klamať, podvádzať, balamutiť, zavádzať: m. niekoho peknými rečami; Noblesa ti hlavu mámi. (Smrek)

2. (koho, čo) zbavovať zmyslov, robiť mdlým, omamovať: výpary mámia; rezeda zmysly mámi (Kras.); pren. jar mámi; Strach devino srdce mámi. (Sládk.)

3. (čo z toho, od koho i bezpredm.) usilovať sa dostať, lákať: m. z niekoho tajomstvo, m. od niekoho peniaze; Kto je ten? — mámi Marek nadurdený. (Heč.);

opak. mámievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 omámiť, zried. zmámiť;

k 3 vymámiť


zmámiť, -i, -ia dok. (koho, čo)

1. silno na niekoho zapôsobiť, uchvátiť, očarovať, omámiť; zlákať; ošialiť: Koľko tá (panna) zmámila mladých detí! (Botto) Zbúri ťa, zmámi a tu ťa nechá. (Sládk.)

2. otupiť zmysly, urobiť mdlým, omámiť, opojiť: vôňa ho zmámila; Zlato zmámilo rozum a zdravú súdnosť. (Hor.); oči spaním zmámené (Kuk.)

zmámiť dk koho omámiť, zviesť, zvábiť niekoho: o, blazniwi Galatssty, kdo was zwedl a zmamil, abi ste newerily prawde (TC 1631); attonitum reddere: zmámiti (PD 18. st); Iason welikjm udatenstwym gsa naplnen, sylnymi ranámy mezi tech byku skočyl a ge zmámil a chitil ge za rohi, počal gich hlawy sem y tam wolne wykraucety (HI 18. st); zmámiť sa dk omámiť sa:
L. z. sa na mysli pomiasť sa: a kdiss sa stal ten hlas, zesslo se mnozstwj lidu a na mysli zmamilo sa (KB 1757)

zmámiť zmámiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu