zmáhať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) (o duševných al. telesných stavoch) zmocňovať sa niekoho, premáhať, zachvacovať; podlamovať sily niekoho, vysiľovať, unavovať: zmáha ma radosť; Posiaľ hľadím ich (deti) zmáhať improvizovanými rozprávočkami. (Šolt.) Zmáha ma tvoja reč. (Fig.) Robota ju zmáha. (Zgur.); neos. Od stred týždňa zmáhalo ich odísť domov (Fab.) nútilo. Telo bolo zmáhané kŕčom bolesti. (Jil.)
2. zried. (čo) zdolávať, premáhať, prekonávať: zmáhať prekážky (Hviezd.);
dok. zmôcť
zmáhať sa, -a, -ajú nedok.
1. nadobúdať väčší rozsah, intenzitu, zväčšovať sa; zveľaďovať sa, vzmáhať sa: Zahanbenie zmáhalo sa v duši mojej. (Vans.) V boku bolesť sa zmáha. (Tim.) Všade sa zmáhajú veľmi husté mraky. (J. Kráľ)
2. nadobúdať majetok, spoločenskú závažnosť, bohatnúť, vzmáhať sa: Zmáhame sa. Počínajú sa k nám hlásiť dcéry vysokých hodnostárov. (Kuk.) Darmo sa zmáhate, darmo ste postavili nové maštale. (Tat.)
3. (na čo) stávať sa schopným urobiť niečo, dodávať si silu, odvahu na uskutočnenie niečoho al. na získanie niečoho: z. sa na odpoveď, z. sa na slovo; Gonda sa zmáha na jedovaté zavrčanie. (Fr. Kráľ);
dok. zmôcť sa
zmôcť sa, zmôže, zmôžu, zmohol dok.
1. nadobudnúť väčší rozsah, intenzitu, zväčšiť sa, vzmôcť sa, zveľadiť sa: Zmôže sa v ňom pud sebazáchovy a začne sa starať o mlyn. (Al.) Posádka sa zmôže za krátky čas pomocou cisárskou. (Kal.)
2. získať majetok, bohatstvo, zbohatnúť, vzmôcť sa: finančne, majetkove sa z.; Za pár rokov sa zmohol a založil obchod. (Kuk.) Ako sa náš dom zmohol. (Stod.)
3. (na čo, zried. i bezpredm.) stať sa schopným urobiť niečo, dodať si silu, odvahu na uskutočnenie niečoho al. na získanie niečoho; vzchopiť sa: z. sa na slovo, na otázku, na odpoveď; nezmohol sa ani na úsmev; z. sa na boj, na útok, z. sa na hrdinský čin; Zmôže sa a rečie pokojným hlasom. (Tim.) Zmôže sa, vypne hlavu. (Tim.) z. sa na byt; Vzali sa, zmohli sa na tento mlynček. (Tat.) Zmohol sa na jednu kravičku. (Vans.);
nedok. zmáhať sa
zmôcť, -zmôže, zmôžu, zmohol, zmožený dok.
1. (čo, proti komu, proti čomu, s kým, s čím) byť schopný vykonať, urobiť, dosiahnuť niečo, dokázať niečo: Traja niečo zmôžete. (Hor.) Máme toľko práce, že ju sotva vládzeme zmôcť. (Jégé) Vaša sestra zmôže mnoho u Rózy. (Ráz.) Čo zmôže jeden proti šiestim? (Zúb.) Nič proti nej (proti triaške) nezmohol. (Min.) Čo ja sám zmôžem s toľkými faganmi? (Al.) Čo ja zmôžem s tvojou chorobou? (Hor.)
2. (koho, čo) nadobudnúť prevahu, zvíťaziť nad niekým, niečím, premôcť, prekonať, poraziť, zdolať: Zmohol by nie lehotského zemančeka, ale i býka. (Kuk.) Keď nás budú milióny, zmôžeme svet. (Hor.) Zlé zmôžeš dobrým. (Fr. Kráľ) zmôcť nepriateľov (Jégé);
3. (koho) (o telesných al. duševných stavoch) celkom sa zmocniť niekoho, premôcť, ovládnuť, zachvátiť: Reumatizmus ma veľmi zmohol. (Kuk.) Starého zmohol spánok. (Jil.) Únava ma predsa zmohla. (Hviezd.) Celkom ťa zmohla temnota. (Hor.)
4. expr. (čo) zvládnuť; zjesť al. vypiť: Katica konečne zmohla ten kúsok pečiva. (Kuk.); zmôcť čím najviac opojných nápojov (Jégé);
nedok. zmáhať