zlovoľný príd. kniž. prejavujúci zlovôľu, zlomyseľný: z. despota, z. úsmev;
zlovoľne prísl.;
zlovoľnosť -i ž.
zlovoľný -ná -né 2. st. -nejší príd.
zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči • zloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad • nežičlivý • zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok • uštipačný • pichľavý • štipľavý • sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky • nenávistný • expr. jedovatý: jedovatý smiech • expr.: satanský • satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči
zlovoľný p. zlomyseľný
zlovoľný príd. prejavujúci zlovôľu, nedobré úmysly, robiaci zlo; zlomyseľný: zlovoľný despota (Chorv.); Ich prítomnosť ustrašila slabých, zlovoľným dodala srdca k ukázaniu zloby. (Záb.); sudba zlovoľná (Hviezd.);
zlovoľne prísl.: z. konať, z. sa vyhrážať;
zlovoľnosť, -ti ž. zlovôľa
zlovoľný príd kt. je zlej vôle, nepriateľský, zlomyseľný: widate djlo podlozitedlne od zlowolnych nekterych nowoewangelikuw znowu witlačene z tuže neprawu cenzuru klamliwe ozdobene bylo (DuH 1723); mezitim ale prissla tá smutna powest, ze totissto zlowolni a ukrutni Huni z pulnočnich končjn pricházegi (VP 1764); malevolus: zlowolný (PD 18. st); -osť ž zlá vôľa, zloba, zlomyseľnosť: mezi kterjma (ľuďmi) žádna nenáwist a zlowolnost se nenacházj (VP 1764); malevolentia: zlowolnost (PD 18. st)