Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zlovestný príd. kniž.

1. oznamujúci niečo zlé, zlopovestný: z-á predtucha, z. výkrik, pohľad

2. prinášajúci zlo, zlý, skazonosný: z-á noc, z-á vojna;

zlovestne prísl.

zlovestne 2. st. -nejšie prísl.

zlovesný príd.

1. veštiaci, oznamujúci niečo zlé; vzbudzujúci úzkosť, hrozivý, zlopovestný, zloveštiaci: z-á predtucha, z-á zpráva, zvesť, z. chýr, z-é ticho, z. výkrik, z. pohľad, z. úsmev; zlovestný plameň v oku (Kuk.); V povetrí bolo čosi neznámeho, zlovestného. (Štef.)

2. prinášajúci zlo, zlý, zloprajný, nežičlivý: Každá kvapka krvi prelieva sa z vôle zlovestných služobníkov svätýň. (Fig.) Rok 1890 bol zlovestný pre našich biskupov. (Bodic.);

zlovestne prísl.: z. hučať, zniesť, z. sa pozrieť, z. s zasmiať, z. gániť