zlorečiť nedok.
1. kniž. vyslovovať kliatbu nad niekým, niečím, preklínať: potomkovia nám budú z.
2. kliať, preklínať: celý čas z-l ako pohan
zlorečiť -čí -čia (ne)zloreč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
zlorečiť p. kliať
zlorečiť, -í, -ia nedok.
1. (komu, čomu) vyslovovať kliatbu nad niekým al. nad niečím, preklínať, zatracovať niekoho al. niečo: Tu pred tvárou tohoto svätca zlorečím tým, ktorí biednej matke spôsobili bôľ. (Žáry) Nechcem, aby mi (potomci) zlorečili. (Al.) Nútili ich zlorečiť tým mocnostiam. (Kal.)
2. (komu, čomu, na koho, na čo i bezpredm.) kliať, nadávať, bohovať, hrešiť, preklínať; rúhať sa: Jej mať pred každým, s kým sa zišla, zlorečila naň. (Tim.) (Žabokrecký) zlorečí na ústav. (Vaj.) (Mikeska) karhal správu družstva, zlorečil advokátom. (Jes.) Klial a zlorečil strašne. (Kuk.) Rúhala sa, zlorečila bohu. (Hviezd.) V biede koľko ráz i zlorečila, že je na svete! (Tim.);
opak. zlorečievať, -a, -ajú
zlorečiť ndk 1. koho preklínať, zatracovať niekoho, nadávať niekomu: gedna hytwana zena wynysla z domu a lala, zloreczyla a my sme gei nycz zleho nerekly (TRENČÍN 1585 E); tento Jetus nicz na to nedbal, yako se tam wlaczily, tluklj, zloreczjlj a klialj, sedel w sweg yzbe za stolom (ŽILINA 1622); Plateniczka sweho muze zlorecila a lala gemu (PEZINOK 1652); dobrorecte tym, ktery was zlorečá a modlite sa za tych, ktery wás haňagú (KB 1757) 2. hrešiť, kliať, nadávať: ktera by osoba zenskeho pohlawí do striel zlorecila, má wytrpet zgewne korbácom dwacat, bez prosby a wsseho preklínaní (BOBROVEC 1589); nedobra wec clowekowi zloreciti mrtwemu (GŠ 1758); Sokrates mal welmi zlu zenu, ktera mu od rana do wecera zlorečila (DS 1795); wculegssy sprostacy nasledugu spurneho a ukrutneho Kaina, pre malu wec mnochdi sskamru, reptagu, zloreča (SKá 18. st); -ievať frekv k 2: macochu swu Ondrass bigal a geg zloreciewal (DEMÄNOVÁ 1777)