zlomyseľný príd. kt. želá, robí niekomu zle, teší sa z ťažkostí ap. druhého; svedčiaci o tom, škodoradostný, op. dobromyseľný: z-á žena; z-á kritika, z. žart, smiech;
zlomyseľne prísl.;
zlomyseľnosť -i ž.
1. k zlomyseľný: z. jeho reči
2. zlomyseľný čin: robiť malé z-i
zlomyseľnosť -ti -tí ž.
zlomyseľnosť zlomyseľné zmýšľanie al. konanie: ľudská zlomyseľnosť nepozná hranice • škodoradosť: oči jej svietia škodoradosťou • škodoradostnosť • zlovôľa • zlovoľnosť • zried. zlomyseľ (Urban) • uštipačnosť
zlomyseľný príd. majúci úmysel ublížiť niekomu, želajúci niekomu zle al. zmýšľajúci o niekom zle; škodoradostný (op. dobromyseľný): z. človek, z-á poznámka, z-á výčitka, z-á kritika, z-á klebeta, z. smiech, z. žart; zlomyseľné susedy (Kuk.) zlomyseľne prísl. so zlým úmyslom: z. povedať, tvrdiť niečo, z. sa zasmiať, z. niečo pokaziť;
zlomyseľnosť, -ti ž. zlomyseľné zmýšľanie al. konanie