zlomený príd. duševne sklesnutý, zdrvený, podlomený; svedčiaci o tom: z. človek; z. hlas, z. výraz tváre;
zlomene prísl.: z. povedať niečo;
zlomenosť -i ž.
zlomene prísl.
zlomený príd.
1. lámaním rozdelený na kusy, prelomený. z-á kosť, z-é krídlo, z-á haluz, z-á palica, z. kvet, z. štep; z-é oje (Bodic.); Skloní hlavu ako zlomená ľalia. (Tim.)
2. zničený, skleslý, zdrvený, podlomený, oslabený: z. človek, z. hlas, z. výraz očí, z-á hrdosť, z-á pýcha, z-á viera, z-é srdce; Sýkora zlomený, vysilený vytackal sa z izby. (Kuk.) Ondrejko mi zomrel — zavzlykala zlomená mať. (Fr. Kráľ);
1. zried. ohnuto; ako zlomený: Jeho vysočizná postava sa zlomene skláňala nad neho. (Letz)
2. zničene, skleslo, zdrvene, podlomene: z. vyzerať, z. povedať niečo;
zlomenosť, -ti ž. skleslosť, podlomenosť: vnútorná z.