zlodej -a m. kto kradne, okráda: vlakový, vreckový z., z. sa vlámal do bytu;
pren. z. času
● príležitosť robí z-a;
zlodejský príd.: z-á skupina;
zlodejsky prísl.;
zlodejstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. činnosť zlodeja
2. zlodejský čin: jeho malé z-á
zlodejstvo -va -tiev s.
krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo
zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež
2. p. samopaš
zlodejstvo p. krádež, zbojstvo 1
zlodej, -a m.
1. kto kradne, okráda: vreckový z., vlakový z.; Vlúpanie spáchal domáci zlodej. (Stod.) Tu sa mi vlámali zlodeji do komory. (kal.); odkradnúť sa, vytratiť sa ako z.; prichytiť z-a; Príležitosť robí zlodeja. (prísl.)
2. pejor. nečestný, nepoctivý človek, ktorý dosahuje zisk na účet iných (často ako nadávka): Lepšie mu bude v službe ako u takého zlodeja. (Tomašč.) Načo mám čakať? Aby ste peniaze schovali a potom odtajili? Ste lumpi, zlodeji, raubíri! (Letz) Kam piadiš zlodej! zareval v patriotickom hneve Višňa. (Vaj.);
zlodejka1, -y, -jok ž.
1. žena, ktorá kradne, okráda, pren. i o zvieratách: straka-zlodejka;
2. včel. včela, ktorá rabuje zásoby z cudzieho úľa;
zlodejský príd.
1. majúci vlastnosti zlodejov; skladajúci sa zo zlodejov: z-á banda, tlupa; z. národ (Jaš.); Vy zlodeji zlodejskí! (zosilnená nadávka);
2. pochádzajúci od zlodeja al. zlodejov: z-á stopa, z. plán, z. úmysel;
zlodejsky prísl. ako zlodej: z. sa prikradnúť;
zlodejstvo, -a, -tiev str.
1. zlodejská činnosť; krádež;
2. pejor. nečestné obohacovanie sa na účet druhých;
zlodejček, -a, zlodejíček, -čka, zlodejík, -a, mn. č. -ci/-kovia i zlodejko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.;
zlodejisko, -a str. i m. zvel.
zlodejstvo p. zlodej
zlodejský príd 1. týkajúci sa zlodeja, kt. vykonáva zlodejstvo, kradne: pes zlodegsky, ty sy hudczowy krize pokradol (s. l. 1711); spis kostelnich wecy, ktere od neznameg bandy zlodegskeg ukradene bily (Kur 18. st); maleficus: zlodegský (PD 18. st); do temnice obzernich a zlodegskich sinow posadit (MiK 18. st); zlodeg zdrzuge zlodegsku zadost, ze se pokuty bogi (SS 18. st) 2. zlo prinášajúci: ya was prosym, yakzto panow laskawych, zebi ste raczylj prisilitj toho meho zlodeyskeho hospodare (ŽABOKREKY 1547); winssugem lidem bezboznim, by srdce swe od telesnych chlipnych, zlodegskych zadosti ocistili (SP 1696); sexungula: zlodegska djwka (KS 1763) 3. kradnutý, ukradnutý: wedle wyslyssani prokuratora znati, ze zlodegske zbozy bral (P. ĽUPČA 1691); furinus: kradeny, zlodegsky (KS 1763) L. z. požívateľ komplic: kdyss on geho zlodeg nebo zlodiegsky poziwatel pozna (ŽK 1473); šelma z-á nenapraviteľný zlodej: yak dluhi cžas drzal a drži tu skonczenu smluowy, kde ste dokonaly s nim na fl 40, aby ne tak podle prawa, ale wedle bezprawia geho teg sselme zlodegskeg zebych polozyl (ŽILINA 1608); cigan, sselma zlodegska, ukradne, kde co mass (PV 18. st); z-ým spôsobom odcudzením, bez zaplatenia, krádežou: wie-ly swedek, ze by Cibik nektere wecj zlodegskim spusobem pobral a pokradol; obywatelkyne predgmenowaneho mesta zbozj zlodegskym spusobom wzawsse a ukradnuwsse, wedle wule sweg obratyly na uzytek swug (P. ĽUPČA 1688; 1691); ya zalugem, ze zlodegskim spusobem ukradly mogu dognu owcu (L. MICHAL 1785) F. tito pod menom zlodegskim mozu misto miti, kteri chcu nesprawedliwe s cudzych wecy ziti (GV 1755); -sky prísl: kuon geho wlastni gest gemv zlodieysky vkradeny (ŽK 1473); malefice: zlodegsky (PD 18. st); po zlodejsky prísl výraz: furaciter: po zlodegsky, krádezne (KS 1763); zlodejstvo [-o, -í] s krádež: zadne zlodiegstwi on na tom nevdielal (ŽK 1473); zlodegstwj, lupeze, swatokradeze, rowno w tom prikazanj nepokradness zapowedena gsu (KoB 1666); w zadnem wystupku a zlodegstwu sem nebil nikdj postizenj (TRENČÍN 1675); k zlodegstwu se priznal (NECPALY 1743); zlodegstwo pak dobre znamo a dwuma swedkj potwrdene zamlcugu (LIPTOV 1760)