zlodej -a m. kto kradne, okráda: vlakový, vreckový z., z. sa vlámal do bytu;
pren. z. času
● príležitosť robí z-a;
zlodejský príd.: z-á skupina;
zlodejsky prísl.;
zlodejstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. činnosť zlodeja
2. zlodejský čin: jeho malé z-á
zlodej -ja pl. N -ji m.
zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín
2. p. samopašník
zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý
zlodej, -a m.
1. kto kradne, okráda: vreckový z., vlakový z.; Vlúpanie spáchal domáci zlodej. (Stod.) Tu sa mi vlámali zlodeji do komory. (kal.); odkradnúť sa, vytratiť sa ako z.; prichytiť z-a; Príležitosť robí zlodeja. (prísl.)
2. pejor. nečestný, nepoctivý človek, ktorý dosahuje zisk na účet iných (často ako nadávka): Lepšie mu bude v službe ako u takého zlodeja. (Tomašč.) Načo mám čakať? Aby ste peniaze schovali a potom odtajili? Ste lumpi, zlodeji, raubíri! (Letz) Kam piadiš zlodej! zareval v patriotickom hneve Višňa. (Vaj.);
zlodejka1, -y, -jok ž.
1. žena, ktorá kradne, okráda, pren. i o zvieratách: straka-zlodejka;
2. včel. včela, ktorá rabuje zásoby z cudzieho úľa;
zlodejský príd.
1. majúci vlastnosti zlodejov; skladajúci sa zo zlodejov: z-á banda, tlupa; z. národ (Jaš.); Vy zlodeji zlodejskí! (zosilnená nadávka);
2. pochádzajúci od zlodeja al. zlodejov: z-á stopa, z. plán, z. úmysel;
zlodejsky prísl. ako zlodej: z. sa prikradnúť;
zlodejstvo, -a, -tiev str.
1. zlodejská činnosť; krádež;
2. pejor. nečestné obohacovanie sa na účet druhých;
zlodejček, -a, zlodejíček, -čka, zlodejík, -a, mn. č. -ci/-kovia i zlodejko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.;
zlodejisko, -a str. i m. zvel.
zlodej, zlodejec m 1. kto robí zle, zločinec: maleficus: zlocinec, zlodeg (KS 1763) 2. kto okráda, kradne: drzi geho za zlodiege a musy gemv to zbozi zase wratiti (ŽK 1473); ya sem zlodeowy tak neprzytel yako wy (BARDEJOV 15. st); fur perfectus: zlodey dokonaly (TURIEC 1580); lotrowe, zlodege a kmjny messce rezu a zbognjcy zbigagj a kradnu (KoB 1666); lide o nem wyprawugi, ze gest opilec, ozralec, lakomec, zlodegec, zwadliwy, nepokogny (SP 1696); zlodeg pak aneb mordar nema se do poctyweho czechu prigaty (BREZNO 1701); to ge geden zlodey, kmin a sselma (SKALICA 1728); krical, zebi mu pomahali zlodega lapat (ŽILINA 1745); wcely gestli zlodegy su zagiste newinny, nebo ozbigagu z medu sweho kwitky (SJ 18. st); x. pren okolo 9. čerwnja darobne stromky a zlodeguw stromowich witinag (PR 18. st) nadbytočné nové konáre, vlky L. prísť, prichádzať ako z. nečakane, neohlásene: tak skradnie gako zlodieg smrt k nam prichazy (KT 1753); morský z. pirát: marinus latro: morsky zlodeg (ML 1779) F. chod zlodeg zalowati na zlodege (LIPTOV 1582) zlodej kričí: chyťte zlodeja; zlodeg dotud kradne, chodic w nocy wssade, dokud do sydla pada (BV 1652); maly zlodeg wyset musy, welky messczem wsseczke dusy (SiN 1678); nezhromazdug sobe statkuw na zemy, kde zlodeg bere (ZA 1676); prjlezitost zlodege plodj (RPM 1795); malych zlodegu wessagj, welikym odpusstegj (Se 18. st) 3. včela, kt. vykráda cudzie úle: gsu take wceli gine, cerne a ziwadlo ssyroke magice, ktere med kradnu a odletugu a zlodegj se menugi, zacasto mozes widet, ze pre med nalepeni odjet nemozu (PR 18. st); -ek, -ček, -íček dem k 2: zdaliss twug sin neni gako onen Acham, zlodegek, zdaliss neni hrač, kartar, kostkar, newestkar (MS 1758); furculus: zlodegcek, zbognjcek (KS 1763); furunculus: zlodegicek (PD 18. st); -ka, -kyňa ž 1. okrádajúca, kradnúca žena: poslowj, kdy tu zlodegku wen wywedel, ktera byla Matisowi sukno vkradla, dali sme geho prawa, d 50; item teho czasu sserhowi sme dali za chowani teg zlodegky, neb sedela 4 tydne, fl 1, d 25 (ŽILINA 1585); ( 1586); Zamboy mne zlodegkynu a kmjnku pred lidmy hlasne wikrikowal (PUKANEC 1793) 2. včela vykrádajúca cudzie úle: fucus: zlodegka (VTL 1679); fucus: nedossla wcela, zlodegka (FO 1737); takoweto cyze wčely, ktere na nasse prichazegj a kradez prowozugj, gmenugeme zlodegky (GO 1792)