zloba -y zlôb ž. nenávisť, nepriateľstvo, nežičlivosť voči niekomu, op. dobrota: ľudská z., robil to so z-ou v srdci
zloba -by zlôb ž.
nenávisť silný citový odpor spojený s neprajnosťou (op. láska) • hnev • zloba: robil to s nenávisťou, s hnevom, so zlobou v srdci • kniž. zášť: vzbudzovať zášť • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nevraživosť (nepriateľské naladenie): pociťovať nevraživosť voči niekomu • neláska (opak lásky): bol obklopený neláskou • fóbia (chorobný odpor voči niekomu, niečomu): fóbia voči cudzincom • mizantropia (neláska voči ľuďom; op. filantropia)
p. aj zloba
zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobu • zlosť: urobiť niečo v zlosti • hnev: krotiť svoj hnev • hovor. jed: je plný jedu • expr. srd: zmocnil sa ho srd • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nenávisť: pociťovať nenávisť • nevraživosť: rasová nevraživosť • kniž. zášť: vzbudzovať zášť
zloba, -y, zlôb ž.
1. súhrn zlých vlastností (nepriateľstva, nenávisti, závisti, nežičlivosti ap.) uplatňovaných voči niekomu; zlo: ľudská z., z. človeka; diabolská, pekelná zloba (Vám); génius, zlobou osudu zaznaný (Vaj.); Nič mi zloba neškodila, keď teba, drahá mám! (Sládk.) Pášu skutky, ku ktorým ich nenúti nevyhnutnosť, ale nenávisť a zloba. (Jégé)
2. hnev, zlosť, jed: robiť niečo so z-ou, bez z-y; Príval zloby ju (tvár) znetvoril. (Jaš.) Z Mišovho oka šľahol pohľad zloby na Katu. (Kuk.) Vydráždený matkinou zlobou kvôli neželanej svatbe zaumienil si, že pôjde za robotníka. (Zgur.);
zlobinka, -y, -niek ž. zdrob. expr. oslab. k 1 zried.: Takú zlobinku v očiach som vše zbadal u našich dedinských parobkov, keď huckali nás, malých, do ruvačky (Jes-á) malú zlomyseľnosť.
zloba ž zlo, zlé ľudské vlastnosti: ga kdy sem ukriwal a tagil swe zlobi, wzdy sem smutny bywal (KK 1709); ponewac s techto (zlých ľudí) wíc zlobi nezli z korena nemoce pochází (BR 1785)