Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zložiť dok.

1. dať dolu a uložiť, položiť: z. tovar z auta, z. batoh z chrbta, z. čiapku z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo zavesiť

2. zbaviť nákladu: z. vagón zemiakov

3. dať dokopy, zostaviť, poskladať: z. rozobraté hodinky

4. prehnúť, preložiť do záhybov: z. list, noviny, vreckovku

5. položiť nabok, odložiť: z. si veci u susedov

6. úderom zraziť na zem: z. súpera; z. zver zastreliť

7. utvoriť (význ. 1), zostaviť: z. báseň, operu, hru

8. (o niekt. úkonoch) urobiť (význ. 1), vykonať: z. skúšku, prísahu, sľub, z. poklonu

9. zaplatiť, splatiť: z. peniaze v hotovosti, z. kauciu

10. vzdať sa (význ. 1), zriecť sa: z. funkciu, úrad; z. zbraň kapitulovať

● z. ruky do lona prestať robiť; nemať kde → hlavu z.; z. kosti zomrieť; expr. úplne ho to z-lo premohlo;

nedok. skladať

● s. účty niekomu zodpovedať sa

// zložiť sa

1. (bezvládne) klesnúť (význ. 1), spadnúť: z. sa do kresla, na zem

2. vykonať medzi sebou zbierku, poskladať sa: z. sa na víno

3. odložiť si vrchné šatstvo, batožinu ap.: zlož sa a sadni si

4. ubytovať sa, usadiť sa niekde: z-l sa na týždeň u priateľa;

nedok. skladať sa

1. k 1 – 4

2. byť zostavený z niečoho, pozostávať: dielo sa s-á z 5 kapitol

zložiť sa -ží sa -žia sa zlož sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.

zložiť -ží -žia zlož! -žil -žiac -žený -ženie dok.

skladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i koho). klásť, dávať z niečoho dolu: Vanovský skladal mechy z voza. (Vaj.) Pri bráne skladali z káry jablká. (Žáry) Čiapku neskladal z hlavy. (Ondr.) Gazdiná skladá okuliare. (Tim.) Ale ma neskladajte, iba vLučatíne. (Taj.)

2. (čo) klásť, dávať dohromady, spájať; zostavovať: Gazdovia skladajú skaly do stohov nad školskou záhradou. (Tim.) Starý Praskovský vzdychal, skladajúc ruky na prsiach. (Jégé); pren. Skladala si svet. ako ten hlúpy Jano v rozprávke. (Tat.); fyz. s. sily nahradzovať účinok niekoľkých síl. účinkom jednej sily

● s. ruky do lona ničnerobiť;

3. (čo) prekladať, prehýbať do záhybov: Pani naklonila hlavu, skladajúc servítku. (Kuk.) Adam pomáhal Zoši skladať bielizeň. (Jégé)

4. (čo) dávať, klásť niekam, odkladať: Skladá na posteľ kabát i baranicu. (Taj.) Skladá šitie a berie sa spoza stola. (Podj.) Všetko jej skladajú k nohám. (Ráz.) Dar svoj ti skladám. (Taj.); pren. Všetku vinu skladal na plecia aktivu. (Min.)

● s. zbrane vzdávať sa boja;

5. (čo) klásť jeden k druhému, zhromažďovať: Ani jeden z halierov nedám, ktoré som si krvopotne skladala. (Barč) Hreščová neskladala majetky. (Tat.)

6. (čo) zostavovať, tvoriť, písať, najmä hudobné al. slovesné dielo: s. pieseň, operu; s. verše; Zostavoval účty, skladal i všelijaké žiadosti. (Fr. Kráľ) P. Valaský skladá — dejiny literárnych snažení v Uhrách. (Vlč.) Skladám si v duchu akúsi ruskú vetu. (Pláv.)

7. (čo) (o niektorých úkonoch) robiť, konať, činiť: s. skúšku, s. maturitu; s. sľub, prísahu; s. účty robiť vyúčtovanie; zastar. s. počet (Kal., Horal) účtovať; Vrelú vďaku vám skladám. (Sládk.)

8. s. nádej, dôveru ap. (do koho, do čoho, star. i v koho, v čo) spoliehať sa v niečom na niekoho, na niečo: Skladali nádej do hostinskej. (Záb.) V syna som všetku svoju úfnosť skladala. (Tim.) Cítim sa vysoko poctený prejavom dôvery, ktorú vo mňa skladáte. (Zúb.) Najväčšiu dôveru skladá do svojich rúk. (Švant.) V jeho prácu skladal veľké nádeje. (Mráz)

9. (čo) vzdávať sa, zriekať sa niečoho: Skladám týmto úrad konzula. (Karv.) Skladám službu cisársku. (Kal.)

10. (čo) odvádzať nejakú sumu, splácať: Skladám príslušnú sumu. (Ráz.);

dok. zložiť

|| skladať sa

1. (z čoho, z koho) byť zložený z niečoho, pozostávať Tábor sa skladal z dvoch zemlianok. (Zúb.) Stráž sa skladá z dvadsiatich chlapcov. (Barč)

2. konať medzi sebou zbierku na niečo, dávať príspevky na niečo: Skladali sa na pol litra plzenského. (Vaj.) Celá dedina skladala sa mu na proviant. (Zát.)

3. zastar. ukladať sa: Ľud sa skladá na pokoj. (Tim.) Vybral si voľný stôl a pomaly sa pri ňom skladal. (Tat.);

dok. zložiť sa

zložiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i koho) dať dolu (obyč. z niečoho), sňať a uložiť, položiť niekde: z. tovar z voza, z. čiapku, klobúk z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo; Zložil čajník z trojnožky. (Bedn.) Na stoličke je vrece s múkou, poď mi ho zložiť. (Kuk.) Doviezol ju (Žltovlásku) a zložil v chalupe. (Dobš.); pren. Zloží jej ťarchu z duše. (Kuk.) Zlož zo seba všetok umelý chlad, všetku pretvárku (Tim.) prestaň sa pretvarovať.

● z. klobúk pred niečím, niekým oceniť, uznať vysokú hodnotu niečoho, niekoho; z. účty z niečoho vyúčtovať z nejakej činnosti;

2. (čo) dať dohromady, spojiť v celok, zostaviť, poskladať: Mal teraz pozbierať kolieska, osky, kamene i vlások — ale ako ich zložiť, aby to boli zas hodinky? (Jil.) Sám si ho (auto) zloží, stvorí z čudesných súčiastok. (Tat.) Čierna tvár Nemcova ako by bola zložená zo samých svalov. (Min.); z. si stavebnicu; z. ruky (k modlitbe) zopäť; z. ruky do lona, pren. prestať robiť, prestať byť činný; sedieť so zloženými rukami (Kuk.);

pren. nič nerobiť; vysoká, mocne zložená deva (Vaj.) urastená;

3. (čo) preložiť, prehnúť do záhybov, poskladať: z. papier, list, noviny; Vyzliekol si kabát, opatrne a presne ho zložil. (Min.) Sňal Tomášovi z hlavy čapicu, zložil ju v poly. (Zúb.); pren. Zložil tvár k úsmevu (Kal.) nastrojil, prichystal.

4. (čo) položiť nabok, odložiť, uložiť: Hostia si zložili veci a sadli si spolu s domácimi okolo stola. (Tat.) Mašličku si iste pred jedlom zložil. (Taj.) Majstri zložili robotu a bolo treba dať oldomáš. (Tim.) z. zbraň, pren. a) prestať bojovať, b) prestať sa usilovať o niečo; pren. z. smútok prestať nosiť smútočné šaty; Ty si chytro zložila pokoru za mužom. (Kuk.)

● nemať kde hlavu z. nemať sa kde ubytovať; z. (svoje) kosti, údy, expr. i hnáty niekde a) zomrieť, b) byť pochovaný. Ujde sa každému len toľko, aby mal kde kosti zložiť. (Zgur.)

5. expr. (koho) zraziť na zem, skosiť, skoliť: z. súpera, protivníka (napr. pri zápase); poľov. slang. z. zver zastreliť; pren. únava, slabosť ho zložila premohla; Ľahko vie zložiť protivníka v politických diskusiách (Laz.) slovami premôcť.

● hovor. z. niekoho na lopatky a) poraziť, premôcť, b) znemožniť: Zloží na lopatky akéhokoľvek mládenca. (Tat.)

6. (čo) vytvoriť, zostaviť, napísať hudobné al. slovesné dielo, skomponovať: z. pieseň, operu, melódiu, z. verš, báseň;

7. (čo) (o niektorých úkonoch) urobiť, vykonať, podstúpiť: z. skúšku, z. doktorát, z. maturitu, z. sľubu, z. prísahu; z. poctu, úctu niekomu, niečomu vzdať úctu, uctiť si niekoho niečo: Chlap v rokoch zloží dievčaťu peknú poklonu: Dievča, vy ste najpeknejší šperk (Tat.) prejaviť uznanie, obdiv. Ja som len zložil spoveď (Vaj.) vyspovedal som sa; zložiť hold k nohám veľkého panovníka (Zúb.) pokloniť sa;

8. (čo na koho, na čo, do čoho, zastar. i v koho, v čo, zried. i v kom, v čom) zveriť, prenechať: (Dlhy) by vďačne na neho zložila. (Tim.) Polovicu starostí zložil žene na plecia. (Kuk.); zložiť moc do rúk zemianstva (Kal.); Ďakujem vám za dôveru vo mne zloženú. (Kal.)

9. hovor. (čo) zriecť sa, vzdať sa niečoho; upustiť od niečoho: Zábojník zložil úrad. (Vaj.) Zložil som direktorstvo pre vašu nevďačnosť. (Kal.) Musí zložiť mládenecké obyčaje. (Kuk.)

10. (čo) splatiť, zaplatiť: z. peniaze v hotovosti, z. podiel; Zložil som päťsto zlatých. (Kuk.);

nedok. skladať

|| zložiť sa

1. zaujať ležiacu al. sediacu polohu; položiť sa: (Kotkuľa) biedne sa zložila na zem a dala sa do tichého náreku. (Jaš.) Nečakane sa zložil na stoličku. (Tat.)

2. (na čo i bezpredm.) urobiť medzi sebou zbierku, poskladať sa: Zložili sa na víno. (Taj.)

3. uložiť sa do záhybov, dovedna, skrčiť sa, poskladať sa: Pery sa jej zložili do posmešného úsmevu. (Jes-á)

4. odložiť si vrchné šatstvo (napr. kabát, klobúk), batožinu ap., poskladať sa: Iste sme nešli do hotela zložiť sa, odpočinúť, umyť. (Bodic.) Zložte sa a sadnite si! (Hor.) Len čo sa zložila, hneď sa vybrala do záhrad. (Kuk.)

5. ubytovať sa (obyč. na kratší čas), usadiť sa, usalašiť sa niekde: Bol by sa zložil v škole, ale učiteľ nebol s nami. (Taj.) Keď bol u nás jarmok, richtár i so svojou ženou zložili sa u nás. (Kuk.) Vojenská hospodárska správa sa zložila v Stodolišti. (Heč.);

nedok. skladať sa

vzložiť p. zložiť

zložiť dk
1. čo z čoho dať dolu, sňať niečo z niečoho: ten gjsty ul aneb koss moze cžlowek na jar dole zlozit (PeV 1789); (Jozef) pristupil k Pilatowj a prosil, abj telo geho dal zložit s krize (Káz 18. st);
x. pren mame swau duwernost w neho (Krista) zloziti a geho wzjwati (UD 1775); kázdy strach swug do mora dobroti geho (Pána) sloz (BlR 18. st)
L. z. boj zo seba odísť z boja, vzdať sa: ten, czos gest pak lepe urozeny, ten nemuoz s sebe buog zloziti (ŽK 1473); z. bradu oholiť sa: barbam deposuit: bradu slozil (WU 1750); z. dušu za koho obetovať sa za niekoho: (Kristus) dussu swu za nas zlozil (BN 1796); smrť zloží hore bradou koho skosí niekoho: coz bude, kdyz te smrt gista zlozy hore bradu (GŠ 1758); z. kosti zomrieť: nech kazdy w sto rokoch swe kosti w hrob zlozí (PV 1794); mal on také bolesti, které na ceste, nemoha ge snésti, musyl zložit kosti (PoV 18. st); z. lož prestať klamať: zložice lež, prawdu mluwte geden kazdj z bliznjm swjm (CS 18. st); z. mladý vek zostarnúť: kdo bi bol powedel, ze mladi wek zlozim, do zarmutku rodicuw polozim (Pie 18. st); z. mrzutú reč z úst prestať šomrať, zbytočne rozprávať: zlosste mrzutu reč z ust wassich (TC 1631); z. ratolesti (zo stromu) obrúbať (zo stromu) mladé výhonky: depasta arbor: ktereg ratolesti slozili, obrubali (KS 1763); z. strach zo seba prestať sa báť: zloz ten strach ze sebe, pod se mnu do wogny, neb wogácy nosja mundjr pekny, strogny (BrV 1794); z. život ukončiť život, zomrieť: vitam pro laudibus pacisci: za chwálu ziwot zloziti (KS 1763); kteremu dodawa negwaču pričinu kucharka geho, za kteru by ziwot bol hotowy zložit (RUŽOMBEROK 1783)
F. zlozme stare čjni, prigmeme zjwot gjny (PoP 1723-24) žime po novom
2. (o odeve, ap.) zobliecť, vyzliecť; (o obuvi) vyzuť: p. pater procurator prykazal mu halenu zlozit (TRENČÍN 1693); kdezto Adam Mlinar nezlozywsse z sebe any zbroge, tanczowal (N. PRAVNO 1631); Kanut, pobozni král, zložil plášt i sadol na ňom (DS 1795)
L. z. zbrog skončiť vojnu: ab armis discedere: zbrog zloziti (WU 1750); z. obuv a šaty zomrieť: telo, gdy spocjwati, zloz obuw twug y ssaty, znak smrtedlnosti (PoP 1723-24) z. (tmavú) tela ťarchu zomrieť: kdiss slozyss tmawu tela terchu, tedy dussa twá widet bude dobré weci (BlR 18. st)
3. koho, čo premôcť, zraziť na zem; usmrtiť niekoho, niečo: wola zlozilj a tela postawily (S. ĽUPČA 1603); rowne gako tráwa od kosce biwa zložena, tak lidske pokoleni prostredkem smrti bywa zložene (V. BOBROVEC 1654 E); powedal fatensowi a ginjm podanim, ze jak Job Isstwan hore lukow czestu gim bude branit, abi ho zlozily a zbily, len abi ho nezabily (LIPTOV 1674)
4. koho, čo kam odložiť, uložiť, položiť niekoho, niečo niekam: (furman) plachtj z wozu do hospody zlozjl (STREČNO 1573); (mäsiari) kože aby prinesly na prodeg, kteressto gestli by hned prodaty nemohly, att zlozy (TRENČÍN 1579); dali sme za zamek na piwniczu, kde se wyno mestske složylo, d 20 (ŽILINA 1585); penize prigal Mateg Rehus, na ten čas rychtar nadasky, zapecatene a do obecneg truhly zlozit dal (TRSTÍN 1600); kupyl som soly, kteru som na Priekope zlozyl (MOŠOVCE 1649); zlozily mne na tenze kopecz a na pamatku mna dobily (PODHRADIE 1692); (služobník) tam wenku na kameni sem zlozil ručník, musím preč, naspád (BU 1795); mezi howadka Panenka Matka te dite w gesle zlozila, senem prikrila (Pas 18. st)
5. čo odložiť, odhodiť niečo: zdáliss ty negsy ten, kterého wceragssiho dne hrichy skrz spowed a skrussené pokány gsu zlozene (PeP 1770)
6. čoho vzdať sa, zbaviť sa, zriecť sa niečoho: przedkem wsselyaka zwada, nenawysti, kterabykoly do tehoto czasu bola, ty sme zlozyly a wrownaly (S. JÁN 1480); podte k rozumnosti, zlozte tu domnelu mudrost (SS 18. st);
x. pren (človeče) wssecko swe pecowanj na Boha zloss (PoP 1723-24) prenechaj; zloss, co ge Bohu nemile (GŠ 1758) zanechaj; deponere curam: zloziti se seba starost zbaviť sa; reponere odium: nenáwist složiti (KS 1763) zbaviť sa jej; zlozte ze srdce zalost wassu (SRo 1766) zanechajte
L. z. úrad odstúpiť z funkcie, zanechať funkciu: Pawel Madaczansky vrad w predessleg stolyczy zlozyl (TRENČÍN 1581); renunciare officiis: urad sloziti (KS 1763); Ladislaw y casto razi chtiel zlozit urad kralowskj (Káz 18. st)
7. odvolať z úradu, z funkcie niekoho: aliquem consulatu dejicere: z uradu zloziti (WU 1750)
8. čo dať dohromady, spojiť niečo: warhany su z pjsstel zložene; nekterj gsu telnatj, gini chudy, yakobi ze samich kosti bily zloženj (KoB 1666); ruki na podhlawek zložíc, naríkala (BR 1785); ach, usni w tomto chliwecku, mug mili krasni kwitečku, zawri očički a zloz ručički, sena a slami w gesličkach k spani (Pas 18. st)
9. čo poskladať, zvinúť, zostaviť; urobiť, vykonať niečo: list zlozenj aby nemohol čten bity, lecz od toho, kteremu bjwa odsuczen, zapecaten bjwa pečatku (KoB 1666); complicare: zwinuti, zloziti (AP 1769); a aby watssá wáznost k temu prikrocyla, zlozené gest pysmo to na spusob lystu (PeP 1770)
L. z. žalobu obžalovať: poczul som, ze panj suseda moga zlozila naproti mne zalobu (PUKANEC 1769); z. prísahu prisahať: prisahu na to zlozili pred nami, ze takowe penize negsu gim skrze pana Topos Janosse polozene, ani obligator od nich pitani (KLOBUŠICE 1675); prisahu zloziwsse hospodar takoweho dobitka u wrchnosty tohože mesta (BLATNICA 1686); prisahu gemu zlozitj nedopustia (PUKANEC 18. st); z. v hromadu zvinúť: yak slunce zapadne, tak se yhned kwet gegj (čakanky) w hromadu slozj (MT 17. st)
10. vytvoriť, napísať, skomponovať: carmina fecit sane elegantia: obwzlássné wersse složil (WU 1750); Swatoplukowi nekterí uherskí pisári báseň tú zložili, že kraginu za bíliho koňa predal (BR 1785); geden z spewáku Dawidowych mezy ginymj zalmy, ktere skladal, zlozil y tento zalm, w nemz nesprawedliwé wrchnosti tresce (TR 1792)
L. z. zmluvu zmluvne sa dohodnúť: nebo mysleli gednomyslne, spolu naproty tebe? smlúwu zlozili (KB 1757)
11. zaplatiť, splatiť: on possczal czosy penjz Zarubowj, a tak pokud by penjze neslozyl Zaruba, dowoleno gest gemu, aby gjch uzjwal (SKALICA 1695 E); tegže sestre nasseg Marij hotowich penezy položit sto triczet try zlate, ktere, gestly by se skrze nas nezlozily, aby sa geg na statku nahrada uczinila (OVČIARSKO 1739); za owcze zaplatil, ba y pokutu na kostol zlozil (ŽILINA 1745); aby sme kazdorocne slawnemu panstwu zlozili zlatych nemeckych desat (HRANOVNICA 1776)
L. z. za pokutu zaplatiť ako pokutu: takowy ma zlozit negprwe pokutu (BOCA 1773); Georgius Muransky druhim pre wistrahu, abi za pokutu zloziti bil powinen (peniaze); kterakolwek stranka zlatich rimskich meru druhey stranky za pokutu zložiti bude powinna (S. ĽUPČA 1779); zložiť sa dk položiť sa, uložiť sa: o, Pane, wssech Stworiteli, gakau dustognost sme meli, zes se na tom sene zlozil (KK 1709)