zločinec -nca m. kto spáchal, pácha zločin: vojnový z., chytiť, odsúdiť z-a;
zločinecký príd.: z-á činnosť, z. typ;
zločinecky prísl.
zločinec -nca pl. N -nci m.
zločinec kto sa ťažko previňuje proti právnemu poriadku: chytiť, odsúdiť zločinca • lotor • hovor. pejor. gauner • expr.: lump • pekelník • hovor. kriminálnik (trestaný človek) • kniž. zlosyn • pejor.: hrdlorez (kto vraždí) • gangster (kto prepadáva ľudí) • vyvrheľ (kto je vyradený zo spoločnosti pre svoje nemorálne činy)
p. aj zlodej
zločinec, -nca m. človek, ktorý pácha zločiny, zlý človek, lotor, zlosyn: odsúdiť, stíhať, vydať z-a; vojnový z. človek, ktorý je zodpovedný za zločiny vo vojne (napr. za hromadné vraždy) Či striehla za ním ako za zločincom. (Tim.) zločinka, -y, -niek ž.;
zločinecký, star. i zločinský príd.: z-á činnosť, z. plán, z-á zbraň, z-á banda, z. spolok; z-á tvár; zločinské pletichy (Vaj.);
zločinecky prísl. ako zločinec: z. vyzerať, z. sa tváriť;
zločinectvo, -a str. zločinecká činnosť
zločinec m zlý človek, lotor, páchajúci zločiny: thidne pominuleho byli sme polapili gedneho zloczincze, ktereho wedle winy a zlych skutkuow widely sme na ssibeniczy (MOŠOVCE 1551); gesste gim na tom malo bylo, nez ho gesste byly, mordowaly, yakoby nieyaky zlocinec byl (D. KUBÍN 1580); (susedy) zase ho do kazne wzaly, tak yako neyakoweho lotra a zločincza (N. PRAVNO 1631); za koleso na zlocincou 24 den (S. ĽUPČA 1666); weliky zarmutek ma zlocinec, kdyss slissy sobe ortel smrti citati od ssarhuw pro swe hrichy a wistupky (MS 1758); ustanowyl nekdy w Starem zakone Buh was mysta takowe nektere, do kterych gestly zlocynec sa utekol, byl zachraneny (SJ 18. st); -ica ž take ona predmenowana zlocinicze zasluzila byla, ze by mecem hlawu stratyla (PEZINOK 1687)