Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zločinec -nca m. kto spáchal, pácha zločin: vojnový z., chytiť, odsúdiť z-a;

zločinecký príd.: z-á činnosť, z. typ;

zločinecky prísl.

zločinec -nca pl. N -nci m.

zločinec, -nca m. človek, ktorý pácha zločiny, zlý človek, lotor, zlosyn: odsúdiť, stíhať, vydať z-a; vojnový z. človek, ktorý je zodpovedný za zločiny vo vojne (napr. za hromadné vraždy) Či striehla za ním ako za zločincom. (Tim.) zločinka, -y, -niek ž.;

zločinecký, star. i zločinský príd.: z-á činnosť, z. plán, z-á zbraň, z-á banda, z. spolok; z-á tvár; zločinské pletichy (Vaj.);

zločinecky prísl. ako zločinec: z. vyzerať, z. sa tváriť;

zločinectvo, -a str. zločinecká činnosť

zločinec m zlý človek, lotor, páchajúci zločiny: thidne pominuleho byli sme polapili gedneho zloczincze, ktereho wedle winy a zlych skutkuow widely sme na ssibeniczy (MOŠOVCE 1551); gesste gim na tom malo bylo, nez ho gesste byly, mordowaly, yakoby nieyaky zlocinec byl (D. KUBÍN 1580); (susedy) zase ho do kazne wzaly, tak yako neyakoweho lotra a zločincza (N. PRAVNO 1631); za koleso na zlocincou 24 den (S. ĽUPČA 1666); weliky zarmutek ma zlocinec, kdyss slissy sobe ortel smrti citati od ssarhuw pro swe hrichy a wistupky (MS 1758); ustanowyl nekdy w Starem zakone Buh was mysta takowe nektere, do kterych gestly zlocynec sa utekol, byl zachraneny (SJ 18. st); -ica ž take ona predmenowana zlocinicze zasluzila byla, ze by mecem hlawu stratyla (PEZINOK 1687)