zločin -u m. ťažké previnenie proti práv. poriadku: krvavý, vojnový z.; organizovaný z. zločinná činnosť vo väčšom meradle; z. proti ľudskosti; dopustiť sa z-u, spáchať z., odsúdiť niekoho za z.
zločin -nu pl. N -ny m.
zločin, -u m.
1. ťažké previnenie proti právnemu poriadku, ktoré sa podľa zákona trestá najvyššími trestami: spáchať z., dopustiť sa z-u, odsúdiť, stíhať niekoho za z-y; vojnový, krvavý z., z. vraždy;
práv. v staršom práve u nás, v niektorých štátoch i dnes trestný čin;
2. expr. zlý čin vôbec: Akoby to bol zločin: mať ženu a deti. (Kuk.) Hlava mi horí, krásna žena! Zločin sa rodí v mojej duši — ja vás nepustím odtiaľto! (Vaj.)