zlatohlav, -u m.
1. kniž. trochu zastar. ťažká, bohato zdobená hodvábna tkanina, brokát pretkávaný zlatom. Tam v zlatohlave, tam v čiernom talári chodí. (Sládk.) Rúcho zo zlatohlavu splýva v malebných záhyboch. (Kuk.) Odelo sa podľa stavu do šarlátu, zlatohlavu. (Podj.); pren. polí zlatohlav (Hviezd.) polia pokryté bohatou úrodou
2. ľalia zlatohlavá: Pod obručami kolies uhýnala sa šalvia, medonica a zlatohlav. (Fig.);
zlatohlavý príd.: zlatohlavový brusliak (Tim.)
zlatohlav m 1. jemná hodvábna látka pretkávaná, zdobená zlatom, brokát; stuha zdobená zlatými nitkami: damasskowa sukna czerwena pramowana y na wrchu y na spotku zlatohlawom (H. MIČINÁ 1572); geden czepec sameho zlata, druhi czepecz zlatohlaw z hadwabom (ZVOLEN 1595); kupyl sem na oltar zlatohlaw (RADVAŇ 1608); po wecerj do ložamentu nadmjr pekneho a drahimi wecmi ozdobeneho uwedenj sme byli, ackoli w luže (!) zlatohlawem a aksamitem ozdobene, lehnuť sme odpirali (MV 1676); purpura: zlatohlaw (PD 18. st); zlatohlaw z modru barwu nech sa rozbljsstuge (BlR 18. st) 2. bot rastlina jagavka Anthericum: anthericus: zlatohlaw (KS 1763); (o ovciach) dáwag gim na splni mesjce zrati zelini zlatohlaw (PL 1787); zlatohlávik m dem k 2: (o sviniach) dawag gim vtluceny zlatohlawik y s korenem žrati (PL 1787); -ový príd k 1: ssaty gedny zlatohlawowy (KEŽMAROK 1562); kral kralowskym ruchem zlatohlawowjm slawne priodenj (KoB 1666); na dwa pary kapi, jeden par zlatohlawowy (TRENČÍN 1678); patagiatus: zlatohlawowy (KS 1763); purpureus: zlatohlawowy (PD 18. st); barwa zlatohlawowa, suca na krasu (BlR 18. st)