zjav -u m.
1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať, najmä veci, udalosti a stavy v spoloč. živote, jav, úkaz: prechodný, bežný z.; to je sprievodný z. choroby
2. výzor, vzhľad, zovňajšok: upútať svojím z-om
3. osobnosť (význ. 2), postava: bol veľkým z-om národných dejín
zjav -vu pl. N -vy m.
jav čo možno zmyslami pozorovať • úkaz • zjav: prírodný jav, úkaz, zjav • kniž. fenomén: to je zvláštny fenomén • skutočnosť • fakt • realita (objektívne jestvujúci jav) • znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znamenia • zastar. zjavisko (Sládkovič)
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia
vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby
2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
zjav, -u m.
1. niečo, čo sa navonok prejavuje, ukazuje, čo možno pozorovať, úkaz, jav; príznak: sprievodným z-om nezamestnanosti je bieda; prechodné, negatívne, pozitívne z-y života; Ani krík, ani mlčanie nie sú zjavy zdravé. (Heč.) Hladovka, odmietnutie poslušnosti, to sú vážne zjavy, nad ktorými treba uvažovať. (Smreč.); je bežným (zriedkavým) z-om bežne (zriedkavo) sa stáva; je potešiteľným z-om je potešiteľné;
2. výzor, vzhľad, zovňajšok: Otec ich znepokojoval svojím zjavom. (Ondr.) Podľa zjavu súdim, že mám potešenie môcť sa pokloniť osvietenej panej. (Jégé) Na celom zjave badať už dýchnutie smrti. (Kuk.)
3. osoba, postava, obyč. nápadného výzoru: Vlado bol elegantný zjav. (Čaj.) Slečna bola veľmi milý zjav. (Kuk.)
4. osobnosť, ktorá vyniká v nejakom odbore, významná postava: Ján Kollár bol veľkým, pozitívnym zjavom našich národných dejín. (Mráz); nevšedný literárny zjav (Hlb.); Pre mnohých príslušníkov slovenského meštiactva predstavitelia našej literárnej minulosti boli zjavmi výslovne muzeálnymi. (Fel.)
5. zried. zjavenie, prízrak, vidina; prelud; Ukazovanie sa rozličných nadprirodzených zjavov v tie časy (bolo) temer každodennou udalosťou. (Jégé)
zjav m objavenie sa, úkaz, jav: pren zemssti kralowe, panstwo, y gjni ziawowe (KK 1709) (o osobe) stvorenie L. brať na z. koho objaviť, ukázať sa niekomu: smrt prw na zjaw lidi brala (GŠ 1758); ísť na zjav objaviť sa, ukázať sa: Dobrassowanye pak anj nesmelj do huor na drwa giti, na zyaw, nebo gich Bobotyanye zagimawalj (TRENČÍN 1639); na z. uznávať dosvedčovať, svedčiť: sluska swogeg repliky na zgew uznawa, ze unho 60 kusow rosmarinu zlozene bilo (PUKANEC 1793); preniesť, priviesť, učiniť, vychádzať na z. dať najavo, vyjsť najavo, ukázať sa; preukázať: mne pak se hrozel, procž sem tuto wec na zyaff prenesla, ze mne bude prawem hledati; mne pak se hrozel, procz sem tuto wec na zyaff prinesla, že mna bude s prawem hledati (KRUPINA 1652 E); nebezpečne su dobre skutki na zgaw učynene, nebo chwala wlastni a chwala lidska do srdca se upomina a dotiska; ten potagemny hnew a nenawist proti rodicum castokrate na zgaw wichadza ku opowrženi a k neuctiwosti rodičuw (GK 1779); vydávať na z. prezrádzať: z weselostu twe nesstesti zmužile premáhag, nedostatek ze žalobu na zgaw newidáwag (GV 1755); vytočiť sa na z. vyzradiť sa: nekdy syce mlčy gazik, ale mluwa očy, casem z oka tagnost srdca na zgaw sa witočy (GV 1755)