ziskuchtivý príd. bažiaci po zisku; svedčiaci o tom: z-í obchodníci; z-é ciele prospechárske;
ziskuchtivo prísl.;
ziskuchtivosť -i ž.
ziskuchtivosť -ti ž.
vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok • ziskuchtivosť • zištnosť • chamtivosť • ľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťou • expr.: prefíkanosť • prešibanosť • hovor. expr. fiškálčina • pejor.: špekulantstvo • prospechárstvo • hrabivosť • mamonárstvo • kniž.: utilitarizmus • utilitárnosť • utilitárstvo
ziskuchtivý príd.
1. ženúci sa za ziskom, túžiaci, bažiaci po zisku. ziskuchtiví majitelia fabrík (Letz);
2. zamierený na získanie veľkých ziskov: z-é záujmy, z-é ciele; ziskuchtivé pohnútky (Šolt.);
ziskuchtivo prísl.: z. si počínať;
ziskuchtivosť, -ti ž. dychtivosť, túžba po zisku