Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zhynúť -ie -ú dok. zahynúť: strom z-l; z-tá včela uhynutá; kniž.: z. v boji, z. od hladu;

pren. expr. išiel z. od túžby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zhynúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.

zhynúť -nie -nú (ne)zhyň! -nul -núc -nutý -nutie dok.

hynúť -nie -nú (ne)hyň! -nul -núc -núci -nutie nedok. 1. (ø; od čoho) ▶ (o ľuďoch) v dôsledku nepriaznivých okolností, chorôb a pod. postupne strácať (fyzické a duševné) sily, prestávať existovať, umierať, zomierať: h. od hladu; vo vojnách zbytočne hynú ľudia, civilisti, deti; Veď nemôžete ostať bez bytu, hynúť v starých múroch. [H. Ponická]; pren. Bože, tie roky sa len míňajú, hynú a tratia sa. [P. Štrelinger]
2. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách, o rastlinách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestávať jestvovať: na elektrických drôtoch stále hynú tisíce vtákov; labute hynú najčastejšie od poranenia rybárskymi háčikmi; počas tuhej zimy zvieratá hynú; Starý strom už práchnivie a hynie. [A. Bednár]; Ukrutný mráz tak pálil, že chorela a hynula príroda. [L. Ballek]
3. ▶ (o veciach, o javoch) dostávať sa do zlého stavu a tým zanikať, strácať význam, vplyv, dôležitosť a pod.; syn. odumierať, upadať, zanikať: finančne h.; hospodárstvo postupne hynulo; Brata som prišla pozrieť, hynie mu gazdovstvo aj on. [K. Lazarová]; Vždy, keď som plakal a mlčal, niečo odchádzalo, hynulo. [L. Ťažký]
fraz. expr. ľudia hynú ako muchy zomierajú vo veľkom počte, masovo; hynúť od žiaľu veľmi sa trápiť
dok.zahynúť, zhynúť, k 2 i uhynúť

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


zahynúť prestať žiť, prestať rásť (o živých organizmoch) • zhynúťuhynúť: pes z(a)hynul, uhynul pod kolesami auta; priesady bez vlahy z(a)hynuli, uhynuliodumrieť: mikroorganizmy, stromy odumrelizdochnúťskapaťodkapaťodhynúťzastaráv. zakapať (o zvieratách): zdochnutá, skapatá myšhrub.: zgegnúťzgebnúťzgrgnúťhovor. pejor. skrepírovať: prasa nám zgeglo; všetky rybky v akváriu skrepírovaliexpr. pôjsť: krava nám pošla na epidémiuexpr. skrepenieť: skrepenieť na cholerupohynúťpodochnúťpokapať (postupne) • vyhynúťvykapaťvydochnúťexpr. vygegnúť (vo väčšom množstve)

p. aj umrieť


zhynúť p. zahynúť, umrieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hynúť, -nie -nú nedok.

1. umierať, prestávať žiť: zvieratá, stromy, ľudia hynú; h. hladom, od hladu, od zimy, pre nedostatok potravy, hydina, statok hynie (od moru, chorôb)

h. od žiaľu veľmi sa trápiť; h. túžbou za niekým, za niečím veľmi túžiť;

2. zanikať, upadať, slabnúť, tratiť sa, ísť navnivoč, ničiť sa, kaziť sa: starodávne piesne, zvyky, obyčaje hynú; Je trochu lenivá, všetko hynie pri nej. (Tim.) Cifrovala sa a dom hynul. (Tim.) Švábka hynie. (Kuk.);

dok. k 1 zahynúť, zhynúť, k 1, 2 vyhynúť


zhynúť, -nie, -nú dok.

1. (o zvieratách a rastlinách, expr. i o človeku) prestať byť živý, zahynúť, uhynúť, odumrieť; skonať, zomrieť: kôň zhynul, vták zhynul, včelu zhynuli; strom zhynul; aby sme nezhynuli od hladu (Kuk.); Radšej zhyniem na poli, ako bych žil v nevoli. (J. Kráľ) Nech aspoň zhyniem spolu s ním. (Švant.)

2. expr. zaniknúť, prestať, skončiť sa, pominúť sa: Pokoj môj v hrobe nezhynie. (Sládk.) Tak zhynula sláva naša. (Kal.) Nech zhynie i ten obchod. (Vans.)

zhynúť, zhybnúť dk expr
1. (o ľuďoch) zahynúť, skonať, zomrieť: w swete telo zhine a dusse se z neho wyhne (CC 1655); protož, že sy nezhynul čloweče, Boha chwal (PoP 1723-24); juš i kostolne penize pujčujeme, aby ditky naše skrz hlat nezhynuli (ZÁKAMENNÉ 1776 LP); dany gest do žalare a tam mizerne zhinul (GK 1779); biskup od ohne a dymu zhynul (SH 1786); Theodorik, wudce welki, zhinul, swogj krwj wlastnu mesto zapečetil (KCS 18. st);
x. pren wssecko na maly čas ukaže se pri nas tak, gako rosa ranni, prw ness slunce sedne, odkwetne tež snadne, zhyne tak žiwot marny (BV 1652) zanikne
F. kdo neprawost oblibuge, zhine neprawosti; welika wec gest twog žiwot, wssak ho snadno stratiss, od nagmensseg wecy zhiness a w nic se obratiss (GV 1755)
2. (o zvieratách) zahynúť, zdochnúť: niekolik swin zhinulo (SPIŠ 1600); nam giž mnoho kony zhinulo (BYTČA 1673)
3. (o rastlinách) vyhynúť, vyschnúť: na sw. Margaretu až desst padne, orechy zhynu (OR 1672)
4. (o veciach) zmiznúť (krádežou), uplynúť, stratiť sa: ten čas zhynul geden pohar krysstalowy rezaný (ŽILINA 1695); totissto, zeby gi ta sukne spolu z ginyma ssatami zhynula (TRENČÍN 1600); gestly se žleby na tegže pažity wymerane wystawga, takowa czesta se pretrhne a zhynge (PALÚDZKA 1734);
x. pren zhinulo milosrdenstwj, nastalo welike tyranstwj (PoP 1723-24) skončilo sa slušné zaobchádzanie; gedna Anicka, druha Katusska, ze gjm zhynula bílá fertusska (AD 18. st) prišli o panenstvo; zhýňať, zhynúvať ndk/frekv k 1: pren náb laskawes nas k sobe prygal, z tych wečnych temnostech wygal, aby žaden z nas nezhýňal (CC 1655) nedostával sa do večného zatratenia; litugem was, že tak marne zhynuwate ohnem, palenim a jinym trapenim (DIVÍN 1588 RaT) dostali ste sa do večného zatratenia

a ty na to zhynieš et tu en mourras

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu