hynúť, -nie -nú nedok.
1. umierať, prestávať žiť: zvieratá, stromy, ľudia hynú; h. hladom, od hladu, od zimy, pre nedostatok potravy, hydina, statok hynie (od moru, chorôb)
● h. od žiaľu veľmi sa trápiť; h. túžbou za niekým, za niečím veľmi túžiť;
2. zanikať, upadať, slabnúť, tratiť sa, ísť navnivoč, ničiť sa, kaziť sa: starodávne piesne, zvyky, obyčaje hynú; Je trochu lenivá, všetko hynie pri nej. (Tim.) Cifrovala sa a dom hynul. (Tim.) Švábka hynie. (Kuk.);
dok. k 1 zahynúť, zhynúť, k 1, 2 vyhynúť
zhynúť, -nie, -nú dok.
1. (o zvieratách a rastlinách, expr. i o človeku) prestať byť živý, zahynúť, uhynúť, odumrieť; skonať, zomrieť: kôň zhynul, vták zhynul, včelu zhynuli; strom zhynul; aby sme nezhynuli od hladu (Kuk.); Radšej zhyniem na poli, ako bych žil v nevoli. (J. Kráľ) Nech aspoň zhyniem spolu s ním. (Švant.)
2. expr. zaniknúť, prestať, skončiť sa, pominúť sa: Pokoj môj v hrobe nezhynie. (Sládk.) Tak zhynula sláva naša. (Kal.) Nech zhynie i ten obchod. (Vans.)