ničiteľ kto niečo ničí • nivočiteľ: ničiteľ, nivočiteľ kultúrnych hodnôt • pustošiteľ • zried. kaziteľ • zried. kynožiteľ (Kukučín) • zried. kynožník (Zguriška) • kniž.: hubiteľ • boriteľ • zhubca • zried.: zahubiteľ • záhubca (Vajanský) • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • expr. humpľoš • pejor.: barbar • vandal (bezohľadný ničiteľ)
p. aj škodca 1
škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátu • záškodník • rozvratník • rozvracateľ • rozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armáde • podvratník: zákerní podvratníci • sabotér • sabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformy • diverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantov • podrývateľ • expr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôvery • ničiteľ: ničiteľ prírody • poškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmov • zhubca: zhubca ríše • expr. humpľoš • zried.: kaziteľ • kynožiteľ (Kukučín) • kynožník (Zguriška) • kniž. hubiteľ • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah
2. p. škodník
zhubca p. škodca 1
zhubca, -u, mn. č. -ovia m. kto zaviňuje záhubu, zničenie niekoho al. niečoho, hubiteľ, ničiteľ, škodca: Obráti víťazný svoj meč proti zhubcom Veľkej Moravy. (Vlč.) Myslí, že som nepriateľ, zhubca. (Kuk.)
zhubca [-e], zhubec m ničiteľ, škodca: bud Bože sam sudce a wykoren me zhubce (CC 1655); do domu pak nedopustil zhubcy wgiti k hubeny (SP 1696); depopulator: zhubce, kterýž wssecko hubi (WU 1750); beda tobe, zhubce, nebo y ty pohuben budess (CO 17. st); chceme li pokog mjti, nad swym zhubcem zwjtezyti, napred se Bohu podegme, gemu se ze swych hrjchi znegme (ZL 18. st); lid ysrahelsky skropowal se krwj berankowu, abj zachowan bjl od zhubce (CS 18. st)