Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zhromaždiť -žď/-i! dok. nahromadiť na 1 mieste: z. okolo seba mládež, z. zásoby, z. fakty, údaje;

nedok. zhromažďovať

// zhromaždiť sa zísť sa (vo väčšom množstve) na 1 mieste: zástup sa z-l na námestí; z-ení pretekári;

nedok. zhromažďovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zhromaždiť ‑í ‑ia ‑žď/‑i! dok.; zhromaždiť sa

zhromaždiť -dí -dia zhromaždi/zhromažď! -dil -diac -dený -denie dok.


zhromaždiť sa -dí sa -dia sa zhromaždite sa/zhromažďte sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovaťskoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajinyzhromaždiťzohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiarapozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikovzoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa témstiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divíziecentralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobuakumulovať: akumulovať bohatstvonakopiťnahromadiťexpr. zhrčiťhovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti

2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovaťskoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľazastar.: zosústrediťzosústredniť: zosústrediť všetku silu vôlezacieliťzamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíruusmerniťupriamiťnasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinuuprieťobrátiť: uprel, obrátil zrak na nás


zhromaždiť porov. zhromaždiť sa, p. zniesť 1, sústrediť 1, zoskupiť


zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám


zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poéziezdružiť: žiakov združiť do divadelného spolkuzhromaždiťsústrediťzohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miestopozháňať (postupne) • zoradiťhovor.: zošikovaťzošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupuzorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkovodb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniťexpr.: stlupiťzhrčiťzhuknúťzhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiarapreskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zhromaždiť sa, -í, -ia dok.

1. (o ľuďoch) zísť sa, stretnúť sa, obyč. vo veľkom množstve: Zhromaždení ľudia sa dívali na mňa. (Jes.)

2. (o veciach) nahromadiť sa, nakopiť sa, obyč. vo veľkom množstve: mračná sa zhromaždili;

nedok. zhromažďovať sa, -uje, -ujú

|| zhromaždiť (čo) nahromadiť, nakopiť vo veľkom množstve: z. zásoby, kapitál; z. zisky; z. fakty, údaje, podrobnosti o niečom (o niekom);

nedok. zhromažďovať

zhromaždiť dk
1. čo nahromadiť, nakopiť vo veľkom množstve, nazhŕňať niečo: ja Dora Hlucha, chtela sem przy dobrem rozumu ten muj maliczkj stateczek, kterj mj dal Pan Buch, zhromazditj, za zywa zepsaty (ZVOLEN 1590); nezhromazdug sobe statkuw, na zemy, kde zlodeg bere (ZA 1676); ty na to se usilugess, aby si blato a smeti bohatstwi shromazditi mohel (VP 1764)
2. koho, čo hrnutím dať na jedno miesto, sústrediť niekoho, niečo: ga sem chtel was shromazditi, tak gak slepice kuratka swa pod kridly swe (SP 1696); kdy pak cechmistr zhromazdy panow bratow, ma pekny winssunk uczinit (CA 1698); (mravce) tak bez prestawky pracugj, aby strowu zhromazdili, ze pri plne mesycu we dne, w nocy gednako znassagu (PP 1734); marnych hrjssnyku, ktery od zakona byli odstupili, zhromazdjm (KB 1757); wam Pan Buch giz pomohl wasse obili a seno zrobit a do stodol zhromazdit (B. BYSTRICA 1781)
L. z. koho od štyroch vetrov povolať zo štyroch svetových strán niekoho: y tehdass possle Buh angelj swe a zhromazdj wiwolene swe ode ctir wetruw (Le 1730); -ovať ndk
1. k 1: hlas lakomeho gest: zhromazdug, zachowag, rozmnoz (SK 1697); synackowe, nemilugte tento marny swet, nezhromazdugte zlato, stribro a kameni drahe (MS 1758); qvaero divitias: bohatstwi zhromazdugem; redigere bona alicujus: nečj statek zhromažďowati (KS 1763); nepryssel (Ježiš) preto, aby bohactwa, strybro, zlato a statki zhromazdowal (GK 1779);
x. pren skrze wjru shromazdugeme sobe poklad, za ktery nekdy gisty slawy wečne stupeň očekawati mame (TeP 1746) chystáme niečo cenné; odplatu dobru sebe zhromazdugess na den potrebi (KB 1757) pripravuješ
2. k 2: celu cyrkew zde na zemi powoláwa, shromážduge, oswecuge (BK 1581); do pioware panskeho drwa woziwagj, znu, luky kosi, seno woziwagj a dohromady zhromazdugj (BOJNICE 1614 U2); w Gesenicy byl mager, do ktoreho se ze wssich magerow galowy dobytek shromazdowal (BYTČA 1673); zhromazdugess gako mrawec na hromadu mnoho (GŠ 1758); superaggero: na hromadu zhromazdugem (KS 1763); ptactwo nebeske ani do stodoly nezhromázduge, aniss nesege, aniss nezne (PrV 1767); howada zhromazdugu ze swym ostrym gazykem y mnoho srsti do zaludku (ŠkD 1775); zhromaždiť sa dk
1. (obyč. o ľuďoch) zísť sa, stretnúť sa: zhromazdice se, zie to rozeznati a rozsuditi mame (SKALICA 1534); Boze, opet w tuto chwili znowu sme se shromazdili (HRANOVNICA 1690); zchromazdili su se we gmenu Pana (PREŠOV 1735); concilium habere: zhromázditi se (KS 1763); (sliepka) ze bj melo nektere zhinut, skrecj, wola, abj sa zhromazdilj (kuriatka) (Káz 18. st); blechi se zhromazda do hrnce zakopaneho w zemi, w kterem sadlo bugakowe s krwu capa polozeno bude (PR 18. st)
2. (o vode) vo veľkom množstve nahromadiť, zliať sa: nech sa zhromážďa wodi, ktere su pod nebem, na gedno mjsto (KB 1757); -ovať sa ndk
1. k 1: predesslimi časi pri susedskich cechoch se take zhromaždowali (blanári) (MODRA 1644); k newolnemu priteli nuznemu zridka se zhromazdugj (priatelia) (BV 1652); ptactwo nebeske se shromazduge, okolo slupu toho poletuge (VP 1764); w zyme na dlhych wecerach zhromaždowali se muzy, zeni y mlady, a ten, ktery neylepey znal cteti, cetl (RPo 1790)
2. nahromaďovať sa, nakopovať sa: luky, ktere su mezi horami, na kterych se zhromazdugj sena k potrebe panskiho owčiho dobytka (LIKAVA 1625 U2); zhromaždiť si dk (o veciach) nazbierať si; pripraviť si: (nevesta) aby si zhromazdila, cuo si muze (L. MIKULÁŠ 1770); -ovať si ndk: nechteg zemske wecy zhromazdowat sebe (GŠ 1758); hle, hryssniku, wedle twrdosti tweg a nekagiciho srdce, namisto laski shromazdugess sebe hnew u Boha (SPr 1783)

Zvukové nahrávky niektorých slov

zhromaždiť: →speex →vorbis
alebo viac strán zhromaždia parties ou plus regroupent
a zhromaždia všetky informácie et compilent toutes les informations
jeho spoločníci sa zhromaždili ses compagnons se réunissaient
sa zhromaždili pod stromami étaient groupés sous les arbres
si želá zhromaždiť informácie souhaite recueillir des informations
zhromaždili okolo jeho lôžka réunis autour de son lit
zhromaždiť a analyzovať informácie rassembler et analyser les informations
zhromaždiť všetky potrebné informácie collecter toutes les informations nécessaires
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu