zhromaždenie -ia s.
1. organizované stretnutie väčšieho počtu ľudí so spoločným cieľom: masové z., slávnostné z.; z. robotníkov
2. inštitúcia, kt. schvaľuje a vydáva zákony, zákonodarný zbor: zákonodarné, národné z. parlament; Federálne z. parlament v býv. ČSFR
zhromaždenie -nia -ní s.
schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína
2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)
zhromaždenie p. schôdzka 1
zhromaždenie, -ia str.
1. schôdzka, stretnutie väčšieho počtu ľudí, ktorí majú nejaký spoločný záujem, cieľ ap.: pracovné, slávnostné z., manifestačné z. pracujúcich; valné, plenárne z.; otvoriť, zakončiť z.;
2. inštitúcia, ktorá v niektorých krajinách vydáva a schvaľuje zákony: zákonodarné, národné z. parlament; Národné z. parlament v ČSSR
zhromaždenie [-í] s stretnutie väčšieho počtu ľudí: tuto na tomto boskom a swatom mestie w zhromazdieny (BAg 1585); Žide w zhromazdenjch kossky neobrezane na muskem ude obrezuwagj; magj y remeselnjcy cechy neb zhromazdenj swe; kostelnjk zwonenjm zhromazdenj k sluzbam Bozjm zwolawa a zhromazduge (KoB 1666); congregatio: zhromázdeni; panegyris: welike a slawne zhromázdeni; synedrium: zhromázdeni (KS 1763); Rakussane, k nimz mezytym kral prissel, nemohuce wysokomyslnosti muže toho znesti, o swobodu shromazdenj kraginskeho prosyli (SH 1786); s plesánjm do zhromaždenj swatych prichazegj (CS 18. st) L. radných pánov z. senát: senatus: raddnjch pánuw shromaždenj (AP 1769); z. apoštolské náb snem apoštolov: sam predmluwu k zhromaždeny aposstolskemu učinil (Le 1730); z. knih knižnica: druhím dnem žádali wideti zhromaždený knih, bibliothéku (BR 1785); z. mysle pokoj, sústredenie sa: mnohé mocné prostredky k duchownjmu prospjwani a dosahowáni dokonalosti: 4. shromáždenj mysle neb pokog duchownj (MPS 1777); z. spevákov chór: chorus: zhromáždeni spewákuw (KS 1763); z. starých starobinec: gerusia: zhromáždenj starych, sspital starych (KS 1763); z. stavov parlament: parlamentum: zhromáždeni stawuw gedneg zemi (KS 1763); urobiť z. založiť cech: instituere collegium: udelati zhromáždenj, cech založiti (KS 1763); z. vôd, vodné vodstvo: studne y studénki, y každe zhromáždeni wodne ciste bude; a nazwal Buh mjsto suché zemu a zhromáždeni wod nazwal morem (KB 1757)