zhrbený príd. ohnutý v chrbte: z. starec;
zhrbeno, zhrbene prísl.: z. kráčať, sedieť
zhrbený -ná -né 2. st. -nejší príd.
ohnutý zakrivený do oblúka • zohnutý • naklonený: konár ohnutý, zohnutý, naklonený k zemi • krivý • nerovný • zahnutý • zohýbaný (op. rovný) • hákovitý (ohnutý v tvare háka): ohnutý, krivý, nerovný nos; zahnutý, hákovitý zobák • lomený (zakrivený v ostrom uhle): ohnuté, lomené schodisko • orlí (o nose; ohnutý a špicatý) • zhrbený • pren. al. tel. mačací (ohnutý v chrbte): chodiť ohnutý, zhrbený vo dva konce; urobiť mačací chrbát (ako cvik)
zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte • prihrbený • prikrčený • nahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starec • hrbatý: chodí hrbatý • sklonený • naklonený • nahnutý • nachýlený • prihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami
zhrbený príd. zohnutý v chrbte: z-á postava (Kuk.); z-í sedliaci (Zgur.)
zhrbený, zhrbelý príd (o človekovi) ohnutý, predklonený (starobou, chorobou ap.); (o zvierati) so sklonenou hlavou: gesly kdo zhrbenimy wazmy chody (KoB 1666); ssiroky a zhrbely osel (KoA 17. st); asinus pandus: pod tazobu zhrbeny osel; capularis senex: starec, ktery ma polowic noh w hrobe, zhrbeny; senex decrepitus: zhrbeny, zestaraly člowek (KS 1763); kdiss clowek zhrbenj chodj, hlawu dole zwesenu nosy, ten do hrobu hledj (SJ 18. st) L. najzhrbenejšia staroba vysoko pokročilý vek: biťbi od narodeňá až do nagzhrbnegsség (!) starobi ustawične hrešil (BN 1796); -osť ž zohnutosť k zemi, skrivenie (v chrbte): aetas decrepita: zhrbenost (KS 1763); zleho zucit, dobre naucit, tak techdi mucit sa dwakrat a priliss w tweg zhrbenosti mussyss (BE 1794)