zhodiť dok.
1. hodením dostať dolu: z. z chrbta batoh, z. bombu, parašutistov
2. (neúmyselným) zachytením spôsobiť pád: z. tanier zo stola; šport. z. latku nepreskočiť
3. zbaviť sa niečoho: jeleň z-l parohy; z. putá i pren. oslobodiť sa; expr.: z-l zo seba kabát, topánky; z. zbytočné kilá schudnúť
4. hovor. expr. zbaviť (funkcie ap.); zvrhnúť: z-li ho z predsedníctva; z. cára
5. hovor. expr. spôsobiť stratu vážnosti, znemožniť, zosmiešniť: z-li ho pred vedúcim; z. sa pred priateľmi;
nedok. zhadzovať
zhodiť -dí -dia zhoď! -dil -diac -dený -denie dok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sa • zosmiešniť sa • strápniť sa • mať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťou • nepochodiť • fraz. expr. streliť capa • expr.: pohorieť • zhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sa • hovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodil • kompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťou • expr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol
pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil
2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň
porov. aj podrobiť (si)
prevaliť 1. prudkým pohybom al. násilím dostať do ležiacej polohy • zvaliť • povaliť: prevaliť, zvaliť chlapa na zem • hovor. prekotiť: prekotiť voz plný sena • presotiť: v behu presotil žiaka cez lavicu • zhodiť • prevrhnúť (obyč. nejakú vec): zhodiť, prevrhnúť fľašu • prevrátiť: drgol do stola a prevrátil tanier s polievkou • expr. vyvaliť: vyvaliť vázu s kvetmi • strhnúť • stiahnuť (násilím pritiahnuť): strhol, stiahol dievča k sebe
2. p. obrátiť 1
prevrátiť 1. dať, preložiť z jednej strany na druhú; dať niečomu iný smer • obrátiť: prevrátiť, obrátiť látku na druhú (opačnú) stranu; prevrátiť, obrátiť list v knihe; prevrátiť, obrátiť oči (dohora) • preklopiť: preklopiť cesto na dosku • pregúliť (gúľaním): pregúliť pokrovec o kúsok ďalej • poprevracať (viac vecí, viackrát)
2. vychýliť z rovnovážnej polohy (obyč. prudkým pohybom) a dostať do ležiacej polohy • prevrhnúť • prevaliť: prevrátil, prevrhol vedro s vodou; kôň v behu prevrátil, prevalil vráta • vyvrátiť: šofér nás vyvrátil do priekopy • hovor.: prekotiť • vykotiť: Dávaj pozor, aby si pohár neprekotil! • expr.: prekopŕcnuť • prekoprcnúť: ani neviem, ako som zrazu fľašu prekopŕcol • zried. prevrtnúť: prevrtnúť nádobu s mliekom • zhodiť • zvaliť • zrútiť: súpera šikovne zhodil, zvalil na zem a prikľakol • presotiť (prevrátiť sotením niekoho obyč. cez niečo): presotiť spolužiaka cez lavicu • prevážiť (vychýliť väčšou váhou na jednu stranu): náklad prevážil vozík na pravú stranu • poprevracať • poprevŕhať (viac vecí, viackrát)
schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť • expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba) • hovor. padnúť na váhe • vychudnúť • expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol • schradnúť • upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla • zbiednieť • expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sa • stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol • zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela
strhnúť 1. prudkým pohybom, násilne sňať • expr.: zmyknúť • skmasnúť: strhnúť, zmyknúť si obväz z ruky; strhnúť, skmasnúť plagát zo steny • strhať • expr.: skmásať • zdriapať (po častiach, postupne): strhá si putá; skmáše, zdriape mu šaty z tela • stiahnuť (ťahaním dostať dolu): stiahol dieťa z postele • zoškrabnúť (škrabnutím strhnúť): zoškrabnúť chrastu • zhodiť (hodením dostať dolu): zhodil kabát zo seba • postŕhať • postrhávať • postrhúvať • pozhadzovať • posťahovať (postupne, po častiach al. viacero vecí): postŕhať, postrhávať z plota bielizeň; pozhadzovať parohy • expr. zošarpať: víchrica lístie zošarpe
2. násilím vziať so sebou • schytiť • zachytiť: strhol, schytil dieťa so sebou a bežal preč; príval vody strhol, schytil most; zachytilo ho koleso • expr.: zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť (pritom držať): (z)drapila ženu za vlasy a ťahala k sebe
3. p. podnietiť 1, nadchnúť 4. p. zmocniť sa 1 5. p. stiahnuť 1, 6 6. p. urobiť 1
zhodiť sa p. blamovať sa
zhodiť 1. prudkým pohybom hodiť smerom nadol • zvrhnúť: zhodiť vázu zo stola; zvrhnúť na mesto bomby • sotiť (prudko posunúť): sotiť balík pod stôl • zhádzať • pozhadzovať (postupne): zhádzať, pozhadzovať šaty zo seba, uhlie z voza • expr. pošmárať (postupne, viac vecí): pošmára zo stola karty • strhnúť • zraziť (úderom): zraziť, strhnúť palicou ovocie zo stromu • zvaliť: zvaliť súpera na zem • pozrážať • pováľať (postupne, viac vecí zhodiť, zraziť): vietor pozrážal, pováľal mladé stromčeky
2. p. schudnúť 3. p. pokoriť 1
zhodiť, -í, -ia dok. (čo, koho) prudkým pohybom hodiť smerom nadol, zvrhnúť: z. knihu, pohár zo stola, z. niekomu niečo pod nohy, z. niekoho na zem; z. zo seba košeľu, kabát rýchlo vyzliecť; pren. hovor. z. niekoho z miesta, z funkcie pozbaviť, odvolať; z. zbytočné kilá schudnúť; z. niečo z pliec, z krku zbaviť sa nejakých starostí, ťažkostí; z. niekoho (pred niekým) slovami al. nejakým skutkom a) niekoho zahanbiť; b) pokaziť dobré meno, reputáciu niekoho;
nedok. i opak. zhadzovať, -uje, -ujú
|| zhodiť sa zried. prudkým pohybom sa hodiť odniekiaľ dolu; pren. hovor. z. sa (niečím pred niekým) slovami al. nejakým činom, skutkom spôsobiť si hanbu, pokaziť si dobré meno, reputáciu;
nedok. i opak. zhadzovať sa
zhodiť dk koho, čo prudkým pohybom hodiť smerom nadol, zvrhnúť, strhnúť niekoho; dať preč, odstrániť niečo: nezhod sita s kljna, mlinare ze mljna, dokud gineho nemass (BV 1652); srdecne werjme, ze nas wyslobodiss a tyranske brjme z nas prebydnych zhodjss (PoP 1723-24); tyelo tresuczy z wysosty weze do rybnika priekopy ukrutnik zhodyel (PeP 1770); na zem mne zhodil klaknuce na mne, len pestu mne bil po ocach a po twari (PUKANEC 1788); nohu mu podlozil, na zem ho zhodil a potom kolenmi na neho skocil, a tak ho kolenkowal (PONIKY 1796); gestli mlade sstepi kwitnu, ma se kwiti zhoditi, aby za mladi silu swu wsseczku newidali (NN 18. st); x. pren náb zawist diabelska tato mnoho tysic angeluw do propastj zhodila (MALACKY 1781); kterich pre geden hrjch z nebe zhodel (MiK 18. st) L. z. hnev prestať sa hnevať: hnew twug nechcess zhoditi, winu odpustiti (SSt 1742); z. údy ľahnúť si: na zelenu pazit mdle udi sem zhodil (PT 1778); z. z trónu zosadiť: tis ho skutečne, kdiz si hressil, s trunu zhodity chtel (MiK 18. st); z. zo srdca mlynský kameň zbaviť sa trápenia: tak sa gim zdalo, gakobi gim ze srdca mlinski kamen zhozen bil (MiK 18. st); z. z úradu zbaviť funkcie: aliquem consulatu dejicere: nekoho z uradu zložiti, zhoditi (WU 1750); z. do pekelnej priepasti, do pekla, do jamy hriechu do večného zatratenia: do tegto yamy hrjchu na smrt naghorssu drak pekelni usiluge wsseliky wek čloweka zhoditi (SK 1697); gestližeby tjto swaty težkeho hrjchu se dopustili, hned by gjch sobe zosskliwil Buh a z nebe do propasti pekelneg zhodil (SSt 1742); picha pekneho Lucifera spolu y z angelom do pekla zhodila a na černich angeluw obratila (SJ 18. st); z. do hrobu zomrieť: rozlicnu smrtu lide umiragu, ginich do hrobu zhody zimnica aneb horučka, gini od smadu, ginich zadusuge powraz, ginich ohen zežira (SJ 18. st) F. zak bes knjch chodjce do sskoly, hodj se potom past woly (SiN 1678); zhodiť sa1 dk prudkým pohybom sa hodiť dolu, zoskočiť: ab eqvis excuti: s konuw sa zhoditi (KS 1763); Basilius shodil se na zem (VP 1764); pohansky kat sam sobe bezbozne a ukrutne probodnucze, z weže teg do rybnika se zhodyl (PeP 1770)
zhodiť sa2 [-dz-] dk poľ dohodnúť sa: poniewadz sme se zhodzily pred Jeho Milosty panem starostu makowiczkim, co sme do kuhinie wydaly a Jeho Milost zaplacil y jestesme spokoyni (GABOLTOV 1698 E)