Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zhodiť dok.

1. hodením dostať dolu: z. z chrbta batoh, z. bombu, parašutistov

2. (neúmyselným) zachytením spôsobiť pád: z. tanier zo stola; šport. z. latku nepreskočiť

3. zbaviť sa niečoho: jeleň z-l parohy; z. putá i pren. oslobodiť sa; expr.: z-l zo seba kabát, topánky; z. zbytočné kilá schudnúť

4. hovor. expr. zbaviť (funkcie ap.); zvrhnúť: z-li ho z predsedníctva; z. cára

5. hovor. expr. spôsobiť stratu vážnosti, znemožniť, zosmiešniť: z-li ho pred vedúcim; z. sa pred priateľmi;

nedok. zhadzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zhodiť ‑í ‑ia dok.

zhodiť -dí -dia zhoď! -dil -diac -dený -denie dok.

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)


prevaliť 1. prudkým pohybom al. násilím dostať do ležiacej polohy • zvaliťpovaliť: prevaliť, zvaliť chlapa na zemhovor. prekotiť: prekotiť voz plný senapresotiť: v behu presotil žiaka cez lavicuzhodiťprevrhnúť (obyč. nejakú vec): zhodiť, prevrhnúť fľašuprevrátiť: drgol do stola a prevrátil tanier s polievkouexpr. vyvaliť: vyvaliť vázu s kvetmistrhnúťstiahnuť (násilím pritiahnuť): strhol, stiahol dievča k sebe

2. p. obrátiť 1


prevrátiť 1. dať, preložiť z jednej strany na druhú; dať niečomu iný smer • obrátiť: prevrátiť, obrátiť látku na druhú (opačnú) stranu; prevrátiť, obrátiť list v knihe; prevrátiť, obrátiť oči (dohora)preklopiť: preklopiť cesto na doskupregúliť (gúľaním): pregúliť pokrovec o kúsok ďalejpoprevracať (viac vecí, viackrát)

2. vychýliť z rovnovážnej polohy (obyč. prudkým pohybom) a dostať do ležiacej polohy • prevrhnúťprevaliť: prevrátil, prevrhol vedro s vodou; kôň v behu prevrátil, prevalil vrátavyvrátiť: šofér nás vyvrátil do priekopyhovor.: prekotiťvykotiť: Dávaj pozor, aby si pohár neprekotil!expr.: prekopŕcnuťprekoprcnúť: ani neviem, ako som zrazu fľašu prekopŕcolzried. prevrtnúť: prevrtnúť nádobu s mliekomzhodiťzvaliťzrútiť: súpera šikovne zhodil, zvalil na zem a prikľakolpresotiť (prevrátiť sotením niekoho obyč. cez niečo): presotiť spolužiaka cez lavicuprevážiť (vychýliť väčšou váhou na jednu stranu): náklad prevážil vozík na pravú stranupoprevracaťpoprevŕhať (viac vecí, viackrát)


schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosťexpr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba)hovor. padnúť na váhevychudnúťexpr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyscholschradnúťupadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadlazbiednieťexpr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sastenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkolzoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela


strhnúť 1. prudkým pohybom, násilne sňať • expr.: zmyknúťskmasnúť: strhnúť, zmyknúť si obväz z ruky; strhnúť, skmasnúť plagát zo stenystrhaťexpr.: skmásaťzdriapať (po častiach, postupne): strhá si putá; skmáše, zdriape mu šaty z telastiahnuť (ťahaním dostať dolu): stiahol dieťa z postelezoškrabnúť (škrabnutím strhnúť): zoškrabnúť chrastuzhodiť (hodením dostať dolu): zhodil kabát zo sebapostŕhaťpostrhávaťpostrhúvaťpozhadzovaťposťahovať (postupne, po častiach al. viacero vecí): postŕhať, postrhávať z plota bielizeň; pozhadzovať parohyexpr. zošarpať: víchrica lístie zošarpe

2. násilím vziať so sebou • schytiťzachytiť: strhol, schytil dieťa so sebou a bežal preč; príval vody strhol, schytil most; zachytilo ho kolesoexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúť (pritom držať): (z)drapila ženu za vlasy a ťahala k sebe

3. p. podnietiť 1, nadchnúť 4. p. zmocniť sa 1 5. p. stiahnuť 1, 6 6. p. urobiť 1


zhodiť sa p. blamovať sa


zhodiť 1. prudkým pohybom hodiť smerom nadol • zvrhnúť: zhodiť vázu zo stola; zvrhnúť na mesto bombysotiť (prudko posunúť): sotiť balík pod stôlzhádzaťpozhadzovať (postupne): zhádzať, pozhadzovať šaty zo seba, uhlie z vozaexpr. pošmárať (postupne, viac vecí): pošmára zo stola kartystrhnúťzraziť (úderom): zraziť, strhnúť palicou ovocie zo stromuzvaliť: zvaliť súpera na zempozrážaťpováľať (postupne, viac vecí zhodiť, zraziť): vietor pozrážal, pováľal mladé stromčeky

2. p. schudnúť 3. p. pokoriť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zhodiť, -í, -ia dok. (čo, koho) prudkým pohybom hodiť smerom nadol, zvrhnúť: z. knihu, pohár zo stola, z. niekomu niečo pod nohy, z. niekoho na zem; z. zo seba košeľu, kabát rýchlo vyzliecť; pren. hovor. z. niekoho z miesta, z funkcie pozbaviť, odvolať; z. zbytočné kilá schudnúť; z. niečo z pliec, z krku zbaviť sa nejakých starostí, ťažkostí; z. niekoho (pred niekým) slovami al. nejakým skutkom a) niekoho zahanbiť; b) pokaziť dobré meno, reputáciu niekoho;

nedok. i opak. zhadzovať, -uje, -ujú

|| zhodiť sa zried. prudkým pohybom sa hodiť odniekiaľ dolu; pren. hovor. z. sa (niečím pred niekým) slovami al. nejakým činom, skutkom spôsobiť si hanbu, pokaziť si dobré meno, reputáciu;

nedok. i opak. zhadzovať sa

zhodiť dk koho, čo prudkým pohybom hodiť smerom nadol, zvrhnúť, strhnúť niekoho; dať preč, odstrániť niečo: nezhod sita s kljna, mlinare ze mljna, dokud gineho nemass (BV 1652); srdecne werjme, ze nas wyslobodiss a tyranske brjme z nas prebydnych zhodjss (PoP 1723-24); tyelo tresuczy z wysosty weze do rybnika priekopy ukrutnik zhodyel (PeP 1770); na zem mne zhodil klaknuce na mne, len pestu mne bil po ocach a po twari (PUKANEC 1788); nohu mu podlozil, na zem ho zhodil a potom kolenmi na neho skocil, a tak ho kolenkowal (PONIKY 1796); gestli mlade sstepi kwitnu, ma se kwiti zhoditi, aby za mladi silu swu wsseczku newidali (NN 18. st);
x. pren náb zawist diabelska tato mnoho tysic angeluw do propastj zhodila (MALACKY 1781); kterich pre geden hrjch z nebe zhodel (MiK 18. st)
L. z. hnev prestať sa hnevať: hnew twug nechcess zhoditi, winu odpustiti (SSt 1742); z. údy ľahnúť si: na zelenu pazit mdle udi sem zhodil (PT 1778); z. z trónu zosadiť: tis ho skutečne, kdiz si hressil, s trunu zhodity chtel (MiK 18. st); z. zo srdca mlynský kameň zbaviť sa trápenia: tak sa gim zdalo, gakobi gim ze srdca mlinski kamen zhozen bil (MiK 18. st); z. z úradu zbaviť funkcie: aliquem consulatu dejicere: nekoho z uradu zložiti, zhoditi (WU 1750); z. do pekelnej priepasti, do pekla, do jamy hriechu do večného zatratenia: do tegto yamy hrjchu na smrt naghorssu drak pekelni usiluge wsseliky wek čloweka zhoditi (SK 1697); gestližeby tjto swaty težkeho hrjchu se dopustili, hned by gjch sobe zosskliwil Buh a z nebe do propasti pekelneg zhodil (SSt 1742); picha pekneho Lucifera spolu y z angelom do pekla zhodila a na černich angeluw obratila (SJ 18. st); z. do hrobu zomrieť: rozlicnu smrtu lide umiragu, ginich do hrobu zhody zimnica aneb horučka, gini od smadu, ginich zadusuge powraz, ginich ohen zežira (SJ 18. st)
F. zak bes knjch chodjce do sskoly, hodj se potom past woly (SiN 1678); zhodiť sa1 dk prudkým pohybom sa hodiť dolu, zoskočiť: ab eqvis excuti: s konuw sa zhoditi (KS 1763); Basilius shodil se na zem (VP 1764); pohansky kat sam sobe bezbozne a ukrutne probodnucze, z weže teg do rybnika se zhodyl (PeP 1770)


zhodiť sa2 [-dz-] dk poľ dohodnúť sa: poniewadz sme se zhodzily pred Jeho Milosty panem starostu makowiczkim, co sme do kuhinie wydaly a Jeho Milost zaplacil y jestesme spokoyni (GABOLTOV 1698 E)

zhoďiť zhoďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

náčelníka a zhodil ho capitan et le précipitait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu