zhnusenie -nia s.
hnus 1. krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, protivným • ošklivosť • zhnusenie: vyvolať v niekom hnus, zhnusenie; pociťovať hnus, ošklivosť • odpor: premôcť odpor • nechuť (pocit záporného postoja): vzbudzovať nechuť k niečomu
2. p. podlosť
zhnusenie p. hnus 1
zhnusenie [-í] s odpor, zošklivenie, sprotivenie: fastidium: zosskliweni, zhnusseny (NP 17. st); statečny a mrawny člowek ani flusy ku zhnuseňú pred ginych nepluge (GV 1755); krasa žen skrze zgewnu chlipnost zohizdena bjwa a k zhnusenj priwazj (PT 1796)