dvíhať, -a, -ajú nedok. (čo, koho)
1. pohybovať niečím (niekým) smerom hore, tlačiť al. ťahať nahor, zdvíhať: d. vrece na plece, d. batoh, kameň, d. niekoho zo zeme, d. niekoho na koňa; pren. d. význam, dôležitosť niečoho zvyšovať, vyzdvihovať; sila, ktorá ju dvíha, teší (Kuk.) povznáša
● d. ruku, zbraň, päsť proti niekomu búriť sa, útočiť, napádať niekoho; d. ruky k niekomu prosiť; d. pohľad, oči, zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu hľadieť; d. hlavu stávať sa sebavedomým, prejavovať sa navonok; vysoko d. hlavu (nos) o pyšnom, namyslenom človekovi; reč. d. reč, hlas hovoriť, ozývať sa, rečniť; d. nohy kráčať; d. pohár pripíjať; bás. d. múry stavať; len (až) ho tak dvíha o hneve, pobúrení ap.; hovor. d. rohy stávať sa pyšným, sebavedomým;
2. robiť lepším, dokonalejším, zošľachťovať, zdokonaľovať, zvyšovať úroveň niekoho al. niečoho: d. ľud, d. hmotnú a kultúrnu úroveň; pomáhať ľudu dvíhať ho mravne i hmotne (Kuk.);
opak. dvíhavať, -a, -ajú;
dok. zdvihnúť, zodvihnúť, zried. i dvihnúť
|| dvíhať sa
1. dostávať sa nahor, do vyššej polohy, stúpať: voda, hmla, dym, cesta, tma sa dvíha
● žalúdok sa mi dvíha je mi zle, nutká ma na zvracanie;
2. rásť, zvyšovať sa: tráva sa dvíha, životná úroveň sa dvíha, múry sa dvíhajú;
3. vstávať: d. sa z postele, zo zeme, zo stoličky
● d. sa na nohy vstávať;
4. týčiť sa, vyčnievať, vypínať sa: Tam sa dvíhajú vrchy. (Kuk.) Ich hrady dvíhali sa nad okolie. (Ráz.-Mart.)
5. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa, protiviť sa: ľud sa dvíha; d. sa proti utlačovaniu; d. sa proti predsudkom (Kuk.);
6. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: vzbura, povstanie, revolúcia, revolučná vlna sa dvíha;
opak. dvíhavať sa;
dok. zdvihnúť sa, zodvihnúť sa, zried. i dvihnúť sa
zdvihnúť i zodvihnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (čo, koho) pohnúť niečím, niekým smerom hore, potlačiť al. potiahnuť nahor: z. vrece na plece, z. batoh, kameň, z. slúchadlo; z. dieťa do náručia, z. niekoho zo zeme, z. niekoho na koňa; z. prst vztýčiť; z. pohár (pred prípitkom)
● z. zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu pozrieť; z. ruku na niekoho (chcieť) udrieť; z. zbraň a) vziať do ruky; b) postaviť sa, vzbúriť sa proti niekomu; z. hlavu (hlavy), čelo (čelá) a) vzpriamene, rovno sa postaviť; b) (proti komu, čomu) postaviť sa proti niekomu, niečomu, zbúriť sa; z. hlas proti niekomu, proti niečomu zaprotestovať; chodiť so zdvihnutým nosom pyšne, namyslene; zastar. Proti komuže mali tetka Nánka zodvihnúť pravotu? (Švant.) začať sa súdiť. Tu zas Mara zodvihla protest (Vans.) začala protestovať.
2. (čo) urobiť lepším, dokonalejším, zdokonaliť, zvýšiť úroveň niekoho al. niečoho, pozdvihnúť: t. hmotnú a kultúrnu úroveň obyvateľstva; Ľud, z ktorého si pošiel, môže ťa osláviť a zodvihnúť. (Vaj.); pren. z. náladu zlepšiť;
3. trochu zastar. (čo) zvýšiť: z. ceny; Museli sme zdvihnúť pôžičku. (Vans.);
nedok. zdvíhať, -a, -ajú i zodvihnúť sa
1. dostať sa hore, do vyššej polohy, vystúpiť vyššie, stúpnuť: opona sa zdvihla; voda, rieka sa zdvihla, hmla sa zdvihla; prach sa zdvihol (zodvihlo) (kysnutím); vták sa zdvihol vyletel; pren. žalúdok sa mi zdvihol prišlo mi zle, na vracanie;
2. zvýšiť sa, narásť: životná úroveň sa zdvihla; Rechtorova pláca sa zodvihla na skoro raz toľkú. (Taj.) Jej sebavedomie sa zdvihlo (Jégé) zmocnelo. Marošova autorita sa zdvihla (Ráz.) vzrástla.
3. vstať: Hreščo sa zdvihol zo snôpka slamy. (Tat.) Zdvihol sa starec na posteli (Škult.) sadol si. Zodvihol sa a šiel. (Švant.);
nedok. zdvíhať sa i zodvihovať sa