Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zdvihnúť, zodvihnúť -e -ú -hol dok.

1. niečo chytené dopraviť vyššie, dohora, dvihnúť: z. vrece na chrbát, činku nad hlavu, dieťa na ruky; z. pohár i fraz. pripiť; loď z-la kotvy odplávala

2. dať (časť organizmu) do vzpriamenej, vyššej polohy, dvihnúť: výstražne z. prst, z. (pravú) nohu; z. oči, zrak pozrieť dohora; z. hlavu i fraz. a) získať sebavedomie b) postaviť sa na odpor

3. vziať (niečo spadnuté), dvihnúť: z. jablko zo zeme; z. bezvládneho, z. vyvrátený stĺp postaviť

4. spôsobiť zvýšenie (počtu, množstva, úrovne ap.), dvihnúť: z. ceny; dážď z-l hladinu potoka

5. zlepšiť, povzniesť, zdokonaliť: z. morálku, úroveň niečoho

● z. ruku na niekoho udrieť ho; z. hlas proti niekomu, niečomu zaprotestovať;

nedok. zdvíhať -a

// zdvihnúť sa, zodvihnúť sa

1. dostať sa do výšky, dohora, dvihnúť sa: hmla sa z-la; z-l sa prach rozvíril

2. (o časti organizmu) dostať sa do vzpriamenej, vyššej polohy, dvihnúť sa: päste sa bojovne z-li

3. vstať (význ. 1), vztýčiť sa, dvihnúť sa: z. sa zo stoličky, poľahnutá tráva sa z-la

4. vzniknúť, rozšíriť sa, vzrásť, dvihnúť sa: z-l sa víchor; z-la sa vlna odporu

5. kniž. postaviť sa na odpor, vzbúriť sa, dvihnúť sa: ľud sa z-l na odpor

6. dosiahnuť vyššiu úroveň, zlepšiť sa, vzrásť: životná úroveň sa z-la; jeho sebavedomie sa z-lo

● žalúdok sa mu z-l a) chcelo sa mu vracať b) bol znechutený niečím;

nedok. zdvíhať sa

zdvihnúť sa, zodvihnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.

zdvihnúť, zodvihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.

dvíhať, -a, -ajú nedok. (čo, koho)

1. pohybovať niečím (niekým) smerom hore, tlačiť al. ťahať nahor, zdvíhať: d. vrece na plece, d. batoh, kameň, d. niekoho zo zeme, d. niekoho na koňa; pren. d. význam, dôležitosť niečoho zvyšovať, vyzdvihovať; sila, ktorá ju dvíha, teší (Kuk.) povznáša

● d. ruku, zbraň, päsť proti niekomu búriť sa, útočiť, napádať niekoho; d. ruky k niekomu prosiť; d. pohľad, oči, zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu hľadieť; d. hlavu stávať sa sebavedomým, prejavovať sa navonok; vysoko d. hlavu (nos) o pyšnom, namyslenom človekovi; reč. d. reč, hlas hovoriť, ozývať sa, rečniť; d. nohy kráčať; d. pohár pripíjať; bás. d. múry stavať; len (až) ho tak dvíha o hneve, pobúrení ap.; hovor. d. rohy stávať sa pyšným, sebavedomým;

2. robiť lepším, dokonalejším, zošľachťovať, zdokonaľovať, zvyšovať úroveň niekoho al. niečoho: d. ľud, d. hmotnú a kultúrnu úroveň; pomáhať ľudu dvíhať ho mravne i hmotne (Kuk.);

opak. dvíhavať, -a, -ajú;

dok. zdvihnúť, zodvihnúť, zried. i dvihnúť

|| dvíhať sa

1. dostávať sa nahor, do vyššej polohy, stúpať: voda, hmla, dym, cesta, tma sa dvíha

● žalúdok sa mi dvíha je mi zle, nutká ma na zvracanie;

2. rásť, zvyšovať sa: tráva sa dvíha, životná úroveň sa dvíha, múry sa dvíhajú;

3. vstávať: d. sa z postele, zo zeme, zo stoličky

● d. sa na nohy vstávať;

4. týčiť sa, vyčnievať, vypínať sa: Tam sa dvíhajú vrchy. (Kuk.) Ich hrady dvíhali sa nad okolie. (Ráz.-Mart.)

5. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa, protiviť sa: ľud sa dvíha; d. sa proti utlačovaniu; d. sa proti predsudkom (Kuk.);

6. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: vzbura, povstanie, revolúcia, revolučná vlna sa dvíha;

opak. dvíhavať sa;

dok. zdvihnúť sa, zodvihnúť sa, zried. i dvihnúť sa

zdvihnúť i zodvihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, koho) pohnúť niečím, niekým smerom hore, potlačiť al. potiahnuť nahor: z. vrece na plece, z. batoh, kameň, z. slúchadlo; z. dieťa do náručia, z. niekoho zo zeme, z. niekoho na koňa; z. prst vztýčiť; z. pohár (pred prípitkom)

● z. zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu pozrieť; z. ruku na niekoho (chcieť) udrieť; z. zbraň a) vziať do ruky; b) postaviť sa, vzbúriť sa proti niekomu; z. hlavu (hlavy), čelo (čelá) a) vzpriamene, rovno sa postaviť; b) (proti komu, čomu) postaviť sa proti niekomu, niečomu, zbúriť sa; z. hlas proti niekomu, proti niečomu zaprotestovať; chodiť so zdvihnutým nosom pyšne, namyslene; zastar. Proti komuže mali tetka Nánka zodvihnúť pravotu? (Švant.) začať sa súdiť. Tu zas Mara zodvihla protest (Vans.) začala protestovať.

2. (čo) urobiť lepším, dokonalejším, zdokonaliť, zvýšiť úroveň niekoho al. niečoho, pozdvihnúť: t. hmotnú a kultúrnu úroveň obyvateľstva; Ľud, z ktorého si pošiel, môže ťa osláviť a zodvihnúť. (Vaj.); pren. z. náladu zlepšiť;

3. trochu zastar. (čo) zvýšiť: z. ceny; Museli sme zdvihnúť pôžičku. (Vans.);

nedok. zdvíhať, -a, -ajú i zodvihnúť sa

1. dostať sa hore, do vyššej polohy, vystúpiť vyššie, stúpnuť: opona sa zdvihla; voda, rieka sa zdvihla, hmla sa zdvihla; prach sa zdvihol (zodvihlo) (kysnutím); vták sa zdvihol vyletel; pren. žalúdok sa mi zdvihol prišlo mi zle, na vracanie;

2. zvýšiť sa, narásť: životná úroveň sa zdvihla; Rechtorova pláca sa zodvihla na skoro raz toľkú. (Taj.) Jej sebavedomie sa zdvihlo (Jégé) zmocnelo. Marošova autorita sa zdvihla (Ráz.) vzrástla.

3. vstať: Hreščo sa zdvihol zo snôpka slamy. (Tat.) Zdvihol sa starec na posteli (Škult.) sadol si. Zodvihol sa a šiel. (Švant.);

nedok. zdvíhať sa i zodvihovať sa

vzdvihnúť p. zdvihnúť

zdvihnúť dk
1. zodvihnúť, podvihnúť, vziať: wona gemu dala cztirzi zlate, wedle zapisu prwnieho w tichto knihach, a Ondrey gich przed nami wzal a s stola zdwihl (ŽK 1473); ( 1507); rukawice nassiel a hore zdwihol (P. ĽUPČA 1688); poručýl, kdekolywby ňegaky lystek, aneb cedulku nassli, aby takowu zdwihli (RW 1702); palicu z drewa boroviczkoveho, kteru pry voljaroch, voli pasucich na zemi sem zdwihol, odrazil sem jemu (OPONICE 1747); geden zdwihel sekeru, aby ho poranjl, ale druhý pohodjl mu zbrog swu (WP 1768);
x. pren o, Gežyssi z padu zlého, ráč zdwyhnúťi nás každého (CC 1655) zachrániť; mnohy člowek nenadale spiwa: Bože, zdwihna mne, hodils mnu (SP 1696) zachránil, spasil si ma
L. z. srdce a oči k nebesiam (modlitbou) prosiť P. Boha a (zbožne) ďakovať P. Bohu: mass techdy, o hrissniku, Panu Bohu dekowat, zdwichny techdy srdce y ocy twe k nebesam a uznag staw twug z kagicim Dawidem (SJ 18. st); z. ruky k nebu o vrúcnom ďakovaní: rector w twari zčerwenel, pro radost otewrel vsta swa a zdwihl ruce k nebi, gakoby P. Bohu dekowal (RPo 1790); z. zlatých (peňazí) niekoľko od koho požičať si peniaze od niekoho: ponewacž sem ga od gmenowaneg paneg sto padesat rimskich zlatich zdwihel (PRESEĽANY 1741); z. pohár pripiť si: zdwihniťe wasse poháre, ja mislim, že se jako pratelé rozlučíme (LPo 18. st); z. na seba bremeno čoho o zodpovednosti: sem jsú všecci zebraní, kterí ňekdi bremeno dúchovních pastíruv na seba chcejú zdvihnúťi (BR 1785); z. ruku na hlavu koho náb (pri krstení) položiť, priložiť ruku k hlave krsteného: nepowstal wači mezi synmy lidskimi nad Jana Krstitela, a hle, w Jordane, když mal Krysta Pana krstiť, nesmel na geho swatu hlawu ruki sweg zdwihnut (MS 1758)
2. (o peniazoch) zaplatiť: werym W. Oppatrnosty, ze vycz posluow nebude potreby aneb y nakladtky hore zdvyhne Geho M. (BLATNICA 1587); kdj pohary se vymieniely anebo maier se prodawal, tu gste f 36 hore s tih peniesy zdwihly (B. BYSTRICA 1596); kteružto summu rychtar hore gest zdwihl a do swych legstruw položil (P. ĽUPČA 1622)
3. (o peniazoch) požičať si: dale znamo czinijme V. M., ze Thoman Thošper zdvijhol anebo vijpuzyczijl od pana grace pana vrednijka zamku Boijnijczkeho na sto czervenijch zlatijch (BOJNICE 1576 E); (Borčický Štefan) ponewadž sem skrze ohen na skazu prišel: zdwihel sem od meho suseda padesat zlatjch (BOLEŠOV 1683); ktery by radi penjze zdwihnut: Thomas Ondrejko fl 80, Martin Pjar 80, Fero Pjar 30 (PONIKY 1797)
4. osnovať, začať: uverili a porád krik radostlivý zdvihli (BR 1785);
x. pren skupost zpráwcuw burku zdwyhnula (WU 1750) začala, spôsobila
L. z. proces, právo proti komu práv začať sa súdiť: pan Szent Ivany Janos strany Štephanowa prawo bil zdwyhol proty familij Medveczky (MEDVEDZIE 1721); roku 1767-ho pan Joannes Ocsousky, mug swokor, zdwihel process (PUKANEC 18. st); z. vojnu, boj, rozbroj začať vojnu, boj, povstať do boja: kral etmonitsky bug proti nym zdwyhl (SR 17. st); kral wladne wssemi a panuge nad lidmi, rekne-li gim, aby zdwihli walku geden proti druhemu, učinj tak (CO 17. st); Amvrat proti Persianowi wognu zdwihnul; bludárowe krestanskeg gednoty zwazek roztrhnuce, rozbrog zdwyhli (PP 1734); z. sa dk
1. zväčšiť sa, narásť, nafúknuť sa: more pak dutim welikeho wetru zdwihlo se (Le 1730); déssde ginym spausobem nemúžu byť, krome kdiž z more a tekaucych wód para se zdwihne; teto pary a dymy ginač se zdwyhnut nemohu, nez gen mocy slunce a hwezd (PP 1734); y zdwihlj se wody hore a prikrilj y ti negwissy wrchy (KT 1753); zelini prikry desstičku a polož na nu kamen, aby se, kdiž budu kisnuty, nezdwyhli (NN 18. st)
2. začať sa, vzniknúť: láska ustydla, neprávosť se zdvihla, pobožnost klesla (RL 1634); nebo gaknahle opuchlina prwssia wislužila, priam znowu gina, nowssia za dwa tidne se geg zdwihla a obnowila (KRUPINA 1718); hle, zatmelj se nebesa, zdwihlj se mrakawy, zburil se wetr a spadl desst weliky (KT 1753); pátdesatého dna po zmrtwýchwstánj Krystowého zdwyhlo sa hučenj weliké z nebes (PrW 1780); kdj na morj burkj weliké se zdwihlj a wetrj protiwne (Káz 18. st)
3. proti komu spriahnuť sa, vzbúriť sa proti niekomu: byť wogsko powstalo, proťi mňe se zdwihlo (CC 1655); ked ste se bez wseczkeho ohledu takto proti mne zdwihli (PUKANEC 18. st)