zdravie [-í] s ideálny stav organizmu, keď nie je postihnutý nijakou chorobou: zabige-li czlowiek sweho pana, on gest propadl swuoy zywot, swu czest, swe zdrawi a swe zbozy; zadne zlodiegstwi on na tom nevdielal, czoz by geho cztij, geho ziwotu a geho zdrawi sskodilo (ŽK 1473); od Pana Boha zadam wam dobreho zdrawy (H. MIČINÁ 1611); hrich žiwota ukracuge a ugima zdrawi (GŠ 1758); eucrasia: zdrawi; Hygea: bohyna zdrawá; vale: buď w zdrawú; bibo pro salute: pigem na zdrawi (KS 1763); Yežyss nésel w swég ruce prawég zdrawi a w lewég ruce nemoc (BlR 18. st)
L. prísť k z-iu vyzdravieť: žadne nadege nepozustawa, aby k zdravj prissel (HT 1760); dostať z-ie železom uzdraviť sa po chirurgickom zákroku: nemocny skoreg z masťu, než železom žáda dostať zdrawi (GV 1755); z. obsiahnuť uzdraviť sa: neb y ta žena, která krwotok trpela, z werného dotknúťá okragka odewi Krystoweg zdrawj obsáhla (BlR 18. st)
F. sskoda tomu zdrawi, syli, mladosti, podony, ktery pre samu leňiwost gide do chudoby; nezakladag w žadneg wecy, w sile, zdrawi, w tele, nagmenssa wec ťi ku smrťi pokrowec ustele; wiceg rozkoss, nežli práca zdrawi nasse kazy (GV 1755)