zdravie -ia s. stav organizmu bez narušenia teles. al. duš. činnosti: pevné, podlomené, železné, chatrné z.; z. mu slúži; ujma na z-í; starať sa o svoje z.; kypieť, sršať z-ím; na z.! prípitok;
zdravíčko
I. -a s. zdrob. expr. k zdravie
II. cit. familiárny pozdrav
nazdravie, pís. i na zdravie cit.
zdravie -via s.
nazdravie, pís. i na zdravie cit. 1. ▶ formula používaná pri prípitku: tak n., priatelia moji!; veselú zábavu, n. a dobrú chuť; Na zdravie! Aby sme boli stále zdraví a aby sme sa stále takto schádzali, - zvolal ujec Kremenčuk. [M. Zelinka] 2. ▶ želacia formulka ako reakcia na niečie kýchnutie: Kýcham, kýcham, kýcham. Je to pravda. - Nazdravie! [T. Heribanová]
zdravie, -ia str. stav živého organizmu, ktorý nie je postihnutý nejakou chorobou: mať dobré, pevné, železné z., mať chatrné, podryté, podkopané, nalomené z.
● expr. kypieť z-ím o veľmi zdravo vyzerajúcom človeku; hovor. z. mu slúži je zdravý; iron. z. mu dušu naháňa o zdravom človeku, ktorý si namýšľa, že je chorý; Na zdravie! formula používaná a) pri pripíjaní si; b) keď niekto kýchne; ústav národného zdravia a) inštitúcia, v ktorej sú ordinácie pre ambulantných pacientov; b) nemocnica;
zdravíčko, -a str. expr.
zdravie [-í] s ideálny stav organizmu, keď nie je postihnutý nijakou chorobou: zabige-li czlowiek sweho pana, on gest propadl swuoy zywot, swu czest, swe zdrawi a swe zbozy; zadne zlodiegstwi on na tom nevdielal, czoz by geho cztij, geho ziwotu a geho zdrawi sskodilo (ŽK 1473); od Pana Boha zadam wam dobreho zdrawy (H. MIČINÁ 1611); hrich žiwota ukracuge a ugima zdrawi (GŠ 1758); eucrasia: zdrawi; Hygea: bohyna zdrawá; vale: buď w zdrawú; bibo pro salute: pigem na zdrawi (KS 1763); Yežyss nésel w swég ruce prawég zdrawi a w lewég ruce nemoc (BlR 18. st) L. prísť k z-iu vyzdravieť: žadne nadege nepozustawa, aby k zdravj prissel (HT 1760); dostať z-ie železom uzdraviť sa po chirurgickom zákroku: nemocny skoreg z masťu, než železom žáda dostať zdrawi (GV 1755); z. obsiahnuť uzdraviť sa: neb y ta žena, která krwotok trpela, z werného dotknúťá okragka odewi Krystoweg zdrawj obsáhla (BlR 18. st) F. sskoda tomu zdrawi, syli, mladosti, podony, ktery pre samu leňiwost gide do chudoby; nezakladag w žadneg wecy, w sile, zdrawi, w tele, nagmenssa wec ťi ku smrťi pokrowec ustele; wiceg rozkoss, nežli práca zdrawi nasse kazy (GV 1755)