drať, derie, derú nedok.
1. (čo) používaním ničiť, kaziť, opotrebúvať: d. topánky, šaty, nástroje
● hovor. d. si jazyk, ústa (rozum, nohy ap.) nadarmo bezúčelne hovoriť, dohovárať (rozmýšľať, chodiť ap.); hovor. d. školské lavice (školský prah) chodiť do školy;
2. (čo) sťahovať kožu zo zvieraťa, odierať: d. ovcu, zajaca
● hovor.: pásy d. z niekoho mučiť; kričí, akoby ho z kože drali veľmi; d. kožu z niekoho, d. niekoho z kože okrádať, zdierať do krajnosti;
3. expr. (koho) vykorisťovať, okrádať, zdierať: Zo všetkých strán nás len derú. (Jégé)
4. expr. (koho) biť, tĺcť: Ešte vystretého na dereši drať, to hej! (Ráz.-Mart.);
opak. drávať, -a, -ajú;
dok. k 1 zodrať, k 2, 3 odrať, k 4 vydrať, zdrať
|| drať sa
1. používaním sa ničiť, kaziť, opotrebúvať sa: stroj sa derie, topánky sa derú;
2. predierať sa, pretláčať sa, tlačiť sa, prenikať niekam (odniekiaľ): Slzy sa jej drali do očí. (Tat.) Mimovoľne derie sa jej z hrudi vzdych. (Kuk.)
3. expr. biť sa, tĺcť sa, zápasiť: V Pešti drali sa s Kollárom a obťažovali mu život. (Škul.);
dok. k 1 zodrať sa, k 2 predrať sa
zdierať, -a, -ajú nedok. (čo, koho)
1. sťahovať kožu z niečoho, z niekoho, zbavovať kože, odierať: z. koňa, kravu, ovcu
● expr. z. niekoho z (poslednej) kože, z. niekomu kožu bezohľadne mu všetko brať;
2. expr. bezohľadne o všetko oberať, okrádať, vykorisťovať: Boháči, kým nezbohatnú, zdierajú národ. (Heč.);
dok. k 1 zdrať
zdrať sa, zderie, zderú, zdratý dok. hovor. expr. veľmi sa opiť, nadrať sa: Keby som bol vedel, že sa zderieš, nebol by som ti ich (šaty) požičal. (Zgur.)
zdrať, zderie, zderú, zdratý/-ný dok.
1. (čo) stiahnuť kožu zo zvieraťa, zbaviť niečo kože, odrať: z. psa, mačku, koňa; pren. hovor. expr. z. z niekoho (siedmu, deviatu) kožu veľmi ho okradnúť;
2. hovor. expr. (koho) zbiť, nabiť: Môžem si vyliať na ňom zlosť a zdrať ho vlastnoručne. (Fel.);
nedok. k 1 zdierať